oPeniazoch.sk, TASR
Ľubľana/Belehrad 9. augusta (TASR) – Slovinsko, pred rokmi považované za rovnako stabilnú krajinu ako Nemecko alebo Rakúsko, sa dostáva do čoraz vážnejších finančných a hospodárskych problémov. Teraz uprostred letnej sezóny je v nich „až po krk“ a Jóbove zvesti ho zasahujú takmer denne.
Ratingová agentúra Moody’s znížila Slovinsku začiatkom tohto mesiaca bonitu hneď až o tri stupne. Teraz sa člen eurozóny nachádza len dva stupne nad pásmom nedôveryhodných krajín. K podobnému kroku sa pridala aj agentúra Standard & Poor’s. Aj v dôsledku toho muselo Slovinsko platiť v piatok (3. 8.) za svoje 10-ročné dlhopisy úrok vyšší ako 7 %.
V stredu (8. 8.) znížila rating Slovinsku aj agentúra Fitch.
Kedysi solídne Slovinsko je pre zahraničných investorov takmer úplne uzavreté. Štát si uchováva hlavný vplyv vo všetkých dôležitých podnikoch a fondoch.
Podobne ako v Španielsku aj v Slovinsku ohrozujú krajinu oslabené banky. Až 18 % úverov, ktoré poskytli, môže byť nedobytných. V stavebníctve, ktoré sa dostalo do krízy, je podľa odhadov až polovica úverov nesplatiteľných.
Moody’s odhaduje, že na ozdravenie slovinského bankového systému budú potrebné asi tri miliardy eur. Slovinský národohospodár Jože Damijan predpokladá, že krajina potrebuje na chod bánk, zvýšenie ich kapitálu a na odpísanie zlých úverov 8 až 10 miliárd eur.
Ale to je len jeden zo slovinských problémov. Slovinské firmy patria v EÚ medzi najzadlženejšie. Krajina musí podľa spoločnosti Germany Trade & Invest okrem toho ešte uskutočniť ťažké štrukturálne reformy, najmä dôchodkového systému, pracovného práva a zdravotníctva. Aby sa mohli zrealizovať, stredopravá vláda Janeza Janša potrebuje schváliť ústavné zmeny aj hlasmi opozície, ktorá sa k nim zatiaľ nehlási.
Situácia sa zhoršuje aj preto, lebo obe veľké koaličné strany čoraz ťažšie spolupracujú. Väčšina expertov pokladá stav koaličnej vlády za rizikový faktor pre Slovinsko.
Pochybuje sa aj o tom, že krajina dosiahne tento rok rozpočtový schodok vo výške 4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa analytikov nie je reálnym ani cieľ jeho zníženia v nasledujúcom roku na 3 %. Zatiaľ sa v schodku neráta s nákladmi na reštrukturalizáciu oslabených bánk. V najhoršom prípade by mohli dosiahnuť až 20 % HDP republiky.
Expert na južnú Európu Viedenského ústavu pre medzinárodné hospodárske porovnávanie (WIIW) Vladimir Gligorov uvádza sociálno-psychologické dôvody, prečo sa Slovinsko tak ľahko neobráti o pomoc na eurovaly. Dôvodom budú jeho dejiny. Na stále panovanie cudzincov reagujú Slovinci alergicky. Sú proti tomu, aby sa o ich záležitostiach rozhodovalo bez nich za slovinskými hranicami.
