Po skončení druhej svetovej vojny expandovalo japonské hospodárstvo prakticky bez prerušenia až do začiatku poslednej dekády 20. storočia, keď sa zrútila bublinová ekonomika a nastalo obdobie „stratenej dekády „. Japonsko si zabezpečilo výnimočné ekonomické postavenie vo svete zásluhou vynikajúceho byrokratického systému a usilovnej pracovnej sily. Japonské systémy a praktiky efektívne fungovali na úrovni vládnej administrácie aj na úrovni manažmentu podnikov. Základom japonského spoločenského a ekonomického poriadku bola skupinová organizácia, ktorú Chie Nakane, profesorka na Tokijskej univerzite, vo svojej známej knihe Japanese Society z roku 1970 pomenovala ako vertikálnu spoločnosť. Pre ňu bola charakteristická štruktúra tradičnej japonskej domácnosti, resp. rodiny.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia nastali významné zmeny v domácej i vo svetovej ekonomike. Japonsko sa ocitlo pred novou realitou, na ktorú včas a náležite nereagovalo, čo v deväťdesiatych rokoch vyústilo do najvážnejšej depresie ekonomiky po druhej svetovej vojne. Vývoj japonského hospodárstva stagnuje i na začiatku 21. storočia, boj o jeho záchranu je mimoriadne aktuálny.
Bankroty a rast nezamestnanosti
Po poklese reálneho HDP vo fiškálnom roku 2001 oproti predchádzajúcemu fiškálnemu roku o – 1,3 % sa o rok v Japonsku obnovil ekonomický rast. Analytici však nepripisovali miernemu zvýšeniu väčší význam. Na raste HDP v roku 2002 sa podieľal približne dvoma tretinami predaj japonských výrobkov v zahraničí (plus 6 %). Chronickou bolesťou ekonomiky sú bankroty podnikov, ktorých počet dosiahol vlani druhú najvyššiu úroveň v povojnovej histórii, keď predstavoval 19 458 prípadov.
V októbri 2002 sa zvýšila miera nezamestnanosti na 5,5 %, čo je od skončenia druhej svetovej vojny historické maximum. Každý ôsmy Japonec vo veku od 15 do 24 rokov je nezamestnaný, čo je najhorší výsledok od roku 1953. Podiel absolventov univerzít, ktorí nepracujú, ani nepokračujú v štúdiu, vzrástol v minulom roku na 21,7 %.
Podľa analytikov bolo určité ozdravenie japonskej ekonomiky počas štyroch za sebou nasledujúcich štvrťrokov 2002 krátkodobé. V poslednom štvrťroku klesol ekonomický rast (0,5 %). Posilnili sa obavy, že vývoj hospodárstva naberá kurz k recesii. Exportný boom z polovice roka 2002 strácal dynamiku.
Pretrvávajúca skepsa v hospodárstve spolu s inými sentimentmi spôsobili, že akciový index tokijskej burzy Nikkei, ktorý skončil 12. marca 2001 na novej postbublinovej kritickej úrovni 11890,70 bodov, sa prepadol 10. marca t. r. pod psychologickú hranicu 8 000 bodov, pod ktorou sa ocitol naposledy 9. marca 1983. Následne sa jeho situácia ešte zhoršila, keď 28. apríla zatvoril na 7607,88 bodu, t. j. na viac ako 20-ročnom minime.
Príčiny stagnácie
V prvých mesiacoch roka 2003 klesol viac než o 10 %. Pre vládu to bola veľmi zlá správa. Akciový index Nikkei odvtedy vzrástol a 1. júla t. r. zatvoril na 9-mesačnom maxime na úrovni 9278,49 bodu. Vývoj ekonomiky sa zastavil, keďže za prvé tri mesiace tohto roka zaznamenal nulový rast. Vláda však v júni oznámila, že za prvý štvrťrok vzrástol HDP reálne oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,1 %. Niektorí experti predpokladajú na tento rok jednopercentný ekonomický rast, čo by v podstate znamenalo pokračovanie stagnácie hospodárstva. Prognóza Svetovej banky na rok 2003 je 0,8 %.
Hlavné problémy hospodárstva, ktoré sú brzdou v úsilí odpútať sa od stagnujúceho stavu:
– Japonsko prechovávalo nadmernú vieru v ekonomický úspech a sociálnu stabilitu, ktorým sa krajina tešila v sedemdesiatych rokoch
– v druhej polovici osemdesiatych rokov zasa …
Celý článok si môžete prečítať tu »».
