oPeniazoch.sk, TASR
Brusel/Budapešť/Viedeň/New York 23. januára (TASR) – Na prvý pohľad sa zdá, že maďarská kríza je výsostne politickou záležitosťou, zápasom o literu a ducha novej ústavy platnej od 1. januára tohto roka. V jadre sporu však ide hlavne o hospodárske záležitosti, princípy fungovania ekonomiky, zachovanie jej trhového profilu. Politická sféra však zostáva podmienkou a kľúčom k odstráneniu deformácií v ekonomike.
Slobodné médiá od pondelka 16. januára zostrili tón informácií o kríze Budapešť – Európska komisia (EK). Úvodnikári Washington Postu dospeli k názoru, že vláda Viktora Orbána sa viac podobá režimom v Rusku a Bielorusku než demokraciám Západu. Agentúra AP pripomenula, že Orbánovi prischla nielen prezývka Viktátor, ale už aj Puszta Putin.
Poslanec maďarského parlamentu Benedek Javor z opozičnej strany LMP (Politika môže byť iná) tvrdí, že „v Maďarsku nie je diktatúra, ale prerušilo demokratický vývoj. Nachádza sa niekde na polceste medzi demokraciou a diktatúrou".
Ani holandský denník Volkskrant nesúhlasí s tvrdeniami, že sa Orbán zvrhol na diktátora. Poukazuje však na niektoré znepokojujúce fakty. Zaráža to, že kedysi disident, ktorý sa podieľal na povalení gulášového komunizmu, komunizmu umiernenej maďarskej formy, nevie, že si jeho krajina zaslúži niečo nové od neho: gulášovú demokraciu.
Na rokovaní nemeckých divadelných intendantov v Norimbergu vystúpil aj hosť, riaditeľ Maďarskej štátnej opery Balász Kovalik. Povedal, že Orbánova vláda sa vydáva navonok za tolerantnú a liberálnu. V skutočnosti uskutočňuje politiku systematického vytláčania liberálnych síl z kultúry a médií. Čoraz viac kľúčových funkcií sa obsadzuje podľa politických, a nie odborných kritérií.
V utorok 17. januára po zverejnení, že EK sa rozhodla zaviesť voči Maďarsku právne konanie v troch záležitostiach (ústava, justícia, ochrana osobných údajov), poskytol Orbán rozhovor nemeckému denníku Bild-Zeitung. Bránil v ňom zmeny zákonov, ktoré sa vo vedení EÚ pokladajú za sporné. Zopakoval, že Maďarsko zostáva demokratickou krajinou. „Sme otvorení a pripravení rokovať o všetkých problémoch, ktoré Európska komisia nastolí na báze serióznych argumentov." Súčasne vyjadril odhodlanosť pokračovať v nastúpenom kurze. „Trváme na svojich hodnotách a hodnotách nášho národa, aj keď je protivietor. A aj keď dosiahne silu uragánu."
Orbán signalizoval predovšetkým možnosť zmeny zákona o centrálnej banke. „Sklonime sa v tomto prípade pred mocou, nie pred argumentmi," povedal.
Premiérova kancelária vo vyhlásení k rozhodnutiu EK zaujala v utorok tvrdšiu pozíciu. „Nedovolíme, aby medzinárodná ľavica obviňovala Maďarsko klamstvami a nepodloženým ohováraním."
Ešte v stredu denník Magyar Hírlap uviedol, že dnes čítame v takzvaných mienkotvorných európskych a medzinárodných novinách (protimaďarské články), ktoré sú jednoznačne napísané na objednávku. A keď nie, (ich autori) ukazujú dávno nevídané hĺbky slabomyseľnosti. „Vo všetkých týchto článkoch sa o nás od a do zet klame, čo prirodzene nie je nijaká novinka…"
V Európskom parlamente (EP) bola stranícka príslušnosť kritikov maďarskej vnútornej politiky podľa ostrosti v poradí Zelení, liberáli a sociálni demokrati.
Prvá upozornila na sporný kurz Orbánovej vlády americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. Nad jeho smerovaním vyjadrila znepokojenie počas návštevy v maďarskom hlavnom meste vlani v júni. V decembri ho zopakovala v liste do Budapešti.
Keď bol spor Budapešť – EK ešte latentný a všetko sa dalo ututlať v zákulisí, o zvrátenie zámerov Orbánovho kabinetu sa usiloval aj predseda EK José Manuel Barroso. Premiér sa nedal odradiť. Konflikt s výkonným vedením EÚ sa po vstupe ústavy do platnosti stal neodvratne otvoreným a veľkým. Už sa nemôže skončiť dohodou; víťaz môže byť len jeden.
V stredu 18. januára mal ovplyvniť rozpravu v EP o maďarskej kríze Orbánov list Barrosovi. Premiér v ňom vyhlásil, že je pripravený na rokovania a kompromisy. List viedol na finančných trhoch k miernemu vzostupu forintu voči euru.
Orbán v EP v úvodnom slove hovoril o úsilí zameranom na „obnovu Maďarska", ktoré bolo pred prevzatím moci jeho vládou v roku 2010 „na pokraji kolapsu". Súčasťou radikálnej obnovy a rozchodu s minulosťou bolo, ako povedal, prijatie alebo novelizácia 356 zákonov.
V súvislosti s obavami EK o vývoj v krajine uviedol, že jeho vláda nebude robiť problémy. „Sme vám k dispozícii a pokúsime sa vám s tým pomôcť." Poukázal na to, že pri rýchlom postupe mohlo dôjsť aj k niektorým chybám, ktoré sa však dajú pomerne ľahko napraviť. Zmierlivosť tónu jeho vystúpenia sa prejavila aj zdôrazňovaním, že sa jeho vláda opiera o osvedčené praktiky členov a základné práva EÚ. Ide o „obrovskú prácu" a pokúšame sa pri prestavbe posilniť Maďarsko v duchu európskych hodnôt.
V záverečnom slove zmietol výčitky poslancov, ktorí s ním nesúhlasili, zo stola.
Na tlačovej konferencii po rozprave odmietol aj kritiku, že celá ústava je zlá. V súvislosti s postupom EK a EP si položil otázku: „Kde sa zastavíme? Ktoré krajiny budú nasledovať?… Nastúpená cesta je nebezpečná cesta."
Odmietol názory, že Maďarsko je finančne na kolenách napriek tomu, že sa vláda rozhodla požiadať o medzinárodnú pomoc. „Čo Maďarsko potrebuje, nie je viac úveru. Nepotrebujeme peniaze od Nemecka. Nechceme peniaze od EÚ. Čo potrebujeme, je dohoda, ktorá bude hovoriť, že keď budeme čeliť problémom na medzinárodných trhoch… budeme sa môcť obrátiť na záchrannú sieť."
Orbán si v rozprave vypočul, že jeho režim je čoraz autoritatívnejší. „Celý tento parlament je úplne šialený, keď v Európskej únii akceptujeme krajinu, ktorá má stalinistickú ústavu," uviedol spolupredseda frakcie Zelených v EP Daniel Cohn-Bendit. Šéf frakcie liberálov Guy Verhofstadt povedal premiérovi, že ide po nesprávnej ceste. Hannes Swoboda, šéf frakcie sociálnych demokratov, ho vyzval, aby nasledoval príklad bývalého českého prezidenta Václava Havla, „ktorý vždy bojoval proti komunizmu, ktorý však vždy bojoval aj za demokraciu". Súhlasil s názorom, že v Maďarsku nie je diktatúra, ale faktom je, že sloboda je krok za krokom okliešťovaná.
Podporu Orbánovi vyslovili viacerí poslanci pravicových európskych ľudových strán. Predseda ich frakcie v EP Joseph Daul uviedol, že voliči dali Orbánovi jasný mandát, aby skoncoval so všetkými bandami minulosti a zreformoval krajinu. Odmietol aj prirovnávanie Orbána k venezuelskému prezidentovi Hugovi Chávezovi a bývalému kubánskemu „komandantovi" Fidelovi Castrovi.
U pozorovateľov diskusie v EP sa však vytvoril dojem, akoby poslanci a maďarský premiér hovorili v dvoch nepretínajúcich sa rovinách. Kým Orbánovi išlo o literu ústavy, poslanci kládli dôraz na jej ducha.
V piatok (20. 1.) vo vysielaní stanice Kossuth Rádió oznámil Orbán, že sa vzdáva zámeru spojiť centrálnu banku s dohľadom nad finančným trhom PSZAF. Odôvodnil to tým, že spôsob ich spojenia, „ktorí oni (členovia EK) navrhli, … je pre nás neprijateľný; tak bude najľahšie vzdať sa spojenia oboch inštitúcií". Ešte dodal, že maďarská vláda urobila svoju prácu, teraz je na rade druhá strana.
Barroso ešte v stredu v EP upozornil, že EK sa neuspokojí s nedostatočnými odpoveďami Orbánovej vlády pri odstraňovaní konkrétnych porušení prístupovej zmluvy. Ak bude treba, prijme nové rozhodné opatrenia.
Napriek polemikám na politických fórach EÚ sa spor Budapešť – EK rozhodne na ekonomickom poli. Silné karty drží v rukách EK. Jej súhlas s poskytnutím novej záchrannej pôžičky je predpokladom, aby sa prerušené rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a EÚ s Maďarskom dostali znovu do pohybu. Má však aj ďalší nástroj, uvoľňovanie prostriedkov z rozvojových fondov. Napokon, nikto z analytikov nevie odhadnúť, dokedy dokáž
