oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 22. januára (TASR) – Iba 18 percent rómskeho obyvateľstva na Slovensku využíva bankové služby. K takýmto záverom prišiel na základe prepočtov úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. "Je to zúfalo málo," konštatoval splnomocnenec Miroslav Pollák.
Zlepšiť ich finančnú inklúziu je jedným z cieľov Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorú minulý týždeň schválila vláda. "To, o čo nám ide, je zvládnuť ich finančnú gramotnosť, rodinný rozpočet. Aby vedeli šetriť, sporiť a udržať finančnú stabilitu v rodinách," priblížil.
Špecifickým problémom Slovenska v otázke finančného začlenenia je slabý dosah bankových sietí. Podľa európskeho prieskumu domácností žije až 64 percent rómskych domácností viac ako tri kilometre od najbližšej pobočky banky, zatiaľ čo u väčšinovej populácie je to 36 percent. To spolu s obmedzenou finančnou gramotnosťou a nízkym povedomím o právach spotrebiteľov vedie k stále rozšírenejšiemu fenoménu úžerníctva. Na základe pripravovanej štúdie Svetovej banky o finančnej inklúzii Rómov si požičiava od priateľov, známych a príbuzných 5,8 percenta rómskych domácností, od neformálnych veriteľov 1,4 percenta, od obchodníkov 2,2 percenta a z ostatných zdrojov 9,4 percenta. V mnohých prípadoch dochádza k zatajovaniu takýchto zdrojov pôžičiek. Zvýšenie ich ochrany pred úžerníkmi vidí stratégia v systematickej terénnej práci, vzdelávaní v oblasti finančnej gramotnosti či komplexnej revízii trestnej legislatívy.
Začínajúci rómski podnikatelia majú tiež veľmi obmedzenú možnosť získať štandardný úver na podnikanie. Výsledkom je, že mikroúvery hrajú v súčasnosti obmedzenú úlohu pri podpore samostatnej zárobkovej činnosti Rómov. Na Slovensku sa však celkovo neprisudzuje malým a stredným podnikom veľká dôležitosť.
Pollák sa domnieva, že predmetná stratégia môže urobiť prelom v bezútešnom stave rómskej menšiny. Má ambíciu pomôcť v zastavení všetkých foriem segregácie Rómov, čo je možné i zmenou verejnej mienky. Takže splnomocnenec za dôležité považuje i prácu s verejnosťou, hlavne tou väčšinou.
Poukázal na to, že doterajšie dokumenty boli síce o tejto komunite, avšak vypracované bez jej účasti. "Nebola v nich definovaná žiadna spolupráca zúčastnených strán, napríklad štátnych inštitúcií, samospráv či tretieho sektora. Neboli definované konkrétne časové postupy, konkrétna zodpovednosť a neboli na to vyčlenené konkrétne finančné prostriedky," upozornil s tým, že tak išlo vo väčšine prípadov o voľné esejistické texty. Nie všetky ale označil za zlé, keďže pri príprave súčasnej sa vychádzalo z pozitív, ktoré obsahovali.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
