Americká centrálna banka dosiahla za minulý rok rekordný zisk takmer 77 miliárd dolárov.
Keď 23.decembra v roku 1913 kongres USA ustanovil americkú centrálnu banku Fed, určite netušil, že sa raz stane najziskovejšou „korporáciou“ na svete.
Úlohou Fedu je vytvárať vhodné podmienky pre maximálnu zamestnanosť a rast HDP v USA pri čo najstabilnejšej cenovej hladine. Príjemnou externalitou týchto cieľov je čistý zisk, ktorý Fed každoročne generuje. Potvrdená veľkosť zisku za rok 2011 76,9 miliardy dolárov je doterajším maximom.
Pre porovnanie uvádzam aj zisk, ktorý dosiahli najväčšie firmy sveta v roku 2010. Najziskovejšia americká spoločnosť Exxon Mobil so ziskom okolo 30 miliárd dolárov bude potrebovať ceny ropy na 200 dolároch za barel, aby sa ziskom Fedu vyrovnala.
Pri tržbách 83,1 miliardy dolárov je zisk Fedu za rok 2011 76,9 miliárd dolárov úctyhodný výkon s astronomickou maržou. Náklady na obeživo v obehu predstavujú napríklad iba 1,1 miliardy dolárov. Fed tvorí zisk najmä inkasovaním kupónov z investícií, ktoré má vo svojom portfóliu. Aktuálna hodnota portfólia Fedu dosahuje 2 920 miliárd dolárov. 2 000 miliárd je investícia vo vládnych dlhopisoch USA, zvyšných takmer 1000 miliárd je investícia v certifikátoch na hypotekárne úvery amerických bánk.
Pozícia Fedu nie je svojou veľkosťou jedinečná a v nasledujúcej tabuľke je TOP 10 vlastníkov amerických vládnych dlhopisov. Aktuálna pozícia Fedu je iba o niečo väčšia ako pozícia Číny alebo Japonska. Krajiny svoje obchodné prebytky s USA za posledných 20 rokov umiestňujú v amerických vládnych dlhopisoch najmä preto, aby nezvyšovali tlak na posilňovanie svojich podhodnotených mien a podporujú tak priemysel a zamestnanosť doma.
Ak Fed dokáže vďaka svojej knihe vygenerovať zisk viac ako 75 miliárd dolárov ročne, podobné nominálne zisky z investícií do amerických cenných papierov tak pravdepodobne generuje aj Čína či Japonsko. Fed však svojou politikou nízkych sadzieb znižuje aj náklady na dlhovú službu USA a nominálny zisk držiteľov dlhopisov. Reálny zisk po odpočítaní inflácie investori totiž aktuálne nedosahujú. Obrovské obchodné zisky, ktoré krajiny ako Čína a Japonsko či krajiny OPECu či Brazília za posledné roky vygenerovali a následne uložili do amerických vládnych dlhopisov, sa tak postupne strácajú v prachu tichej inflácie, ktorú Fed so súhlasom vlády USA a s podporou najsilnejšej armády na svete, svojimi operáciami živí.
Viac o vlastníckej štruktúre americkej centrálnej banky Fed a jeho histórii či úlohách si môžete prečítať na 7. a 11. strane tu.
