oPeniazoch.sk, World Economic Forum Foto: SITA/AP;thinkstock
Žijeme v ére globálneho kapitalizmu. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to skutočnosť, ktorú len ťažko dokážeme zmeniť. Pritom ale nie všetko, čo sa nám veľké korporácie alebo politici snažia o globálnom kapitalizme nahovoriť, je pravda. Pozrite sa na päť najväčších lží.
Globálny kapitalizmus je založený na princípe voľných trhov
To, čoho sme dnes svedkami, je dokonalou ukážkou systému, ktorý má k voľným trhom pekne ďaleko. Značná časť príjmov veľkých firiem plynie z takzvaného duševného vlastníctva. V prípade spoločností z technologického sektora, ktoré sa teraz starajú takmer o tretinu svetovej výroby, dosahujú príjmy z duševného vlastníctva zhruba rovnakú výšku ako príjmy z produkcie tovarov a poskytovania služieb. Súčasný stav je výsledkom rozhodnutia umožniť vznik monopolných podnikov v jednotlivých odvetviach a donútiť ostatné firmy, aby za využívanie ich know-how platili nehorázne sumy. Pritom už tretí americký prezident Thomas Jefferson hovoril, že myšlienky by nikdy nemali byť predmetom akéhokoľvek vlastníctva.
Bez práva na duševné vlastníctvo by sa svet nikam neposúval
Zástancovia inštitútu duševného vlastníctva argumentujú, že bez tejto "vymoženosti" by podnikatelia nemali chuť inovovať a investovať do výskumu a vývoja. Slabým miestom tohto tvrdenia je ale skutočnosť, že tými, kto nakoniec investície do výskumu a vývoja zaplatia, sú vždy spotrebitelia. Značná časť vývoja je totiž financovaná z verejných peňazí, a okrem toho sa na aktivity v týchto oblastiach vzťahujú aj daňové úľavy. A netreba zabúdať ani na možnosť, že firemné výdavky sa dajú kompenzovať zvyšovaním cien. A ešte jeden protiargument, ktorý možno len ťažko vyvrátiť: na základe vývoja a inovácie vznikajú nové produkty, takže výdavky sa podnikom zaplatia z predaja týchto noviniek.
Ochrana duševného vlastníctva prispieva k hospodárskemu rastu
Platí to. Ale aj nie. Privilegovanie vybraných podnikov a odvetví vždy vedie k vzniku niekoľkorýchlostnej ekonomike. Kým majitelia patentov a iných nástrojov duševného vlastníctva žijú v blahobyte, ostatní sa veľakrát sotva dokážu udržať nad vodou. Navyše rast hnaný hlavne príjmami z duševného vlastníctva je dlhodobo ťažko udržateľný a môže sa rýchlo prelievať naprieč sektormi a regiónmi. Pre ekonomiku pritom nie je nič horšie ako neistota a unáhlený vývoj.
Rast firemných ziskov je odmenou za podstúpené riziko
Celkový rast korporátnych príjmov z veľkej časti obstarávajú opäť tí, ktorí profitujú z duševného vlastníctva, takže hovoriť o odmene za podstúpené riziko je minimálne odvážne.
Cestou ku všeobecnej prosperite je tvrdá práca
Ide možno o tú najväčšiu lož. Skúste s touto vetou prísť za ľuďmi, ktorých sú desiatky, možno stovky miliónov a ktorí nežijú, len prežívajú. Nerovnomerný ekonomický rast, o ktorom už bola reč, okrem iného nedovoľuje uspokojivý a stabilný rast miezd naprieč sektormi a regiónmi. A kde nerastú mzdy, tam možno len ťažko čakať všeobecnú prosperitu, nehľadiac na odvedený výkon.
