oPeniazoch.sk, iDnes Foto: TASR/Radovan Stoklasa;Milan Kapusta
Máte sklon nahovárať si, že dokážete získať späť zle vynaložené prostriedky? Že ešte dokážete zachrániť výdavky, ktoré vám nepriniesli, čo ste očakávali? Pozor, prepadli ste nebezpečnej myšlienkovej ilúzii, označovanej ako pasca utopených nákladov. Táto „choroba“ nenapáda iba jednotlivcov, občas sa jej nevyhnú aj firmy, ale veľmi často ňou trpia vlády.
Pri výdavkoch väčšinou predpokladáme, že sa nám určitým spôsobom vrátia. Najčastejšie vo forme úžitku z kúpenej veci alebo formou výnosu z investície. Navyše spravidla dúfame, že predpokladaný úžitok, či výnos, bude vyšší, než koľko sme v danom smere vynaložili. Ak je však zrejmé, že to tak nie je, nemali by sme sa snažiť presviedčať seba ani ostatných o opaku. Svoju situáciu tým len ďalej zhoršujeme.
Pasca utopených nákladov je obzvlášť škodlivá vtedy, ak za jediný spôsob, ako vynaložené náklady zachrániť, považujete vynakladanie ďalších prostriedkov v danom smere.
Pasce utopených nákladov na nás číhajú pri každodenných situáciách. Jednou z nich je napríklad divadelné predstavenie, ktoré sa vám nepáči. Aj by ste už cez prestávku zašli do šatne po kabáty, ale vstupenky boli dosť drahé. Nechcete prísť o vynaložené prostriedky. Na predstavení preto zostanete až do konca, hoci ho považujete za nudné a vlastne si ho len odtrpíte namiesto toho aby ste si ho užili. Zostali ste uväznení v pasci, o vstupné nechcete prísť, avšak absolvovaním nudného predstavenia sa vám nijako nevráti. Sú to utopené náklady.
Podobná situácia môže nastať pri cezhraničnej nákupnej turistike. Vycestujete do vzdialeného obchodu, ale nič zaujímavého v ňom nenájdete. Napriek tomu si však „musíte“ niečo kúpiť, "keď už ste sa vybrali na tak dlhú cestu". Rovnaký je aj prípad návštevy reštaurácie, objednali ste si, ale nechutí vám. Vnútorný hlas vám našepne niečo v takomto duchu: „predsa to tu nenechám, keď už si za to musím zaplatiť“. O niečo vážnejšia je situácia, keď potrebujete predať nehnuteľnosť. Trváte na cene, ktorá je vyššia ako tá obstarávacia, hoci sa vám predať nedarí.
Nemusí ísť len o peniaze, aj čas sú peniaze. Preto podobne uvažujeme keď od určitej činnosti nechceme upustiť len preto, že sme jej už určitý čas venovali. Zostanete stáť v dlhom rade, pretože ste touto nečinnosťou už nejaký čas zabili. Pritom je ale zrejmé, že to, čo nakoniec získate, vám nezaplatí čas, o ktorý čakaním prídete. Podobne môže skončiť aj vzťah medzi dvoma partnermi. Jeden z nich sa rozhodne zotrvať vo vzťahu, hoci sa s danou osobou už necíti dobre, a to len preto, že do daného vzťahu už veľa investoval.
Môže nastať aj obrátená situácia, kedy prostriedky na určitý účel už opakovane vynaložiť nechcete. Príkladom môže byť, že ste si kúpili vstupenku do divadla, ale stratili ste ju. Druhýkrát už platiť nechcete, napriek tomu, že má pre vás stále rovnakú hodnotu.
Ak ste sa v týchto príkladoch našli, mali by ste vedieť, že sú založené na dvoch logických chybách.
Prvá spočíva v domnienke, že rozumné rozhodovanie prihliada na to, čo sme už na určitý účel vynaložili. V skutočnosti sa nám ale náklady, ktoré už boli uhradené, vrátiť nemôžu. Nezáleží preto ani na ich výške, nemá zmysel brať ich do úvahy. Môžeme sa ale pochopiteľne snažiť, aby nám investícia vynášala, ak je však táto investícia v princípe zlá, potom najhoršie, čo môžeme urobiť, je v nej pokračovať. Najvážnejšie prípady spojené s pascou utopených nákladov bývajú preto tie, keď sa snažíte v investíciách pokračovať, hoci je jasné, že sa nikdy nevrátia. Namiesto toho, aby ste sa snažili svoje straty minimalizovať, ich len ďalej zvyšujete.
Druhá logická chyba spočíva v tom, že neberie do úvahy možnosti, o ktoré prichádzame tým, že v určitej činnosti či dokonca v určitých výdavkoch ďalej pokračujeme. Namiesto toho, aby sme investovali do určitej veci len preto, že sme už do nej investovali v minulosti, môžeme dané prostriedky využiť tak, že investujeme do niečoho, čo nám na rozdiel od minulej investície, aj niečo prinesie.
Musíte sa zmieriť s tým, že ste nevhodným výdavkom utrpeli stratu, čo je pochopiteľne nepríjemné. To je aj psychologický dôvod, prečo v nerozumných činnostiach pokračujeme. Niekedy je táto "averzia k strate" psychologicky natoľko silná, že môže poznamenať aj našu schopnosť realistického vnímania. Dôsledkom je, že nevidíme, pretože nechceme vidieť to, čo je inak zrejmé.
Pasca utopených nákladov vstúpila aj do učebníc, pod názvom "efekt Concorde". Je to odkaz na investície do projektu nadzvukového osobného lietadla. V jeho financovaní sa pred rokmi britská a francúzska vláda rozhodli pokračovať aj napriek tomu, že bolo jasné, že sa im vynaložené peniaze nikdy nevrátia Museli vedieť, že ďalšie prostriedky venované na tento účel, vzniknutú stratu len prehĺbia. Ak by nám tento názov uľahčil si uvedenú chybu zapamätať, neboli by možno tieto peniaze vynaložené nadarmo.
Autorom je Jan Urban, venuje sa personálnemu a manažérskemu poradenstvo a firemnému vzdelávaniu.
