oPeniazoch.sk, Independent;The Guardian Foto: SITA/AP
Globálna ekonomická obnova po krízovom roku 2008 zlyhala. Nerovnosť bohatstva sa naďalej zväčšuje.
Švajčiarska banka Credit Suisse ukázala, kde je najväčšia nerovnosť bohatstva. Rebríčku kraľuje Rusko, na druhom mieste je India, nasleduje Thajsko a Indonézia.
V Rusku jedno percento tých najbohatších ovláda celkom 74,5 % celkového majetku krajiny. V prípade Indie a Thajska je tento podiel zrejme menší. V prvom prípade jedno percento najbohatších má v rukách 58,4 % národného bohatstva, v druhom potom 58 %. Indonézia sa už nachádza pod hranicou 50 %.
"Nárast nerovnosti je celosvetový problém," prepisuje slová štúdie banky server Independent. "Naše odhady pracujú s faktom, že tá chudobnejšia polovica svetovej populácie momentálne vlastní menej ako jedno percento globálneho bohatstva, zatiaľ čo 10 % tých najbohatších spravuje 89 %, z toho polovica celku potom patrí jednému percentu najväčších boháčov."
Čo sa týka krajín, ktoré navyšujú bohatstvo domácností najrýchlejšie, sa vo vedení nachádzajú Spojené štáty a Japonsko. Z hľadiska bohatstva na hlavu potom prvá priečka spadla opäť (v porovnaní s minulým rokom) do rúk Švajčiarska.
Pravým opakom, teda krajín, kde bohatstvo domácností klesá najviac, je Spojené kráľovstvo. Na tomto výsledku sa podľa banky podpísal predovšetkým odhlasovaný brexit a následný prepad trhov, vrátane prudkého oslabenia libry.
Ekonóm Thomas Piketty je presvedčený, že aj Trumpovo víťazstvo v prezidentských voľbách je dôsledkom rastúcej nerovnosti v spoločnosti. Je to podľa neho otázka, ktorú už desaťročia žiadna z vlád nebola schopná riešiť a Trumpova politika bude nerovnosť naďalej zvyšovať.
Európa a celý svet by sa mali z toho poučiť. Globalizácia by mala zmeniť smer a cez medzinárodné dohody nájsť model udržateľného ďalšieho rozvoja. „Naším primárnym cieľom by nemala byť samotná liberalizácia, obchod sa musí stať prostriedkom, ako dosiahnuť vyššie ciele. Už by nemali byť podpisované dohody, ktoré znižujú tarify a obchodné bariéry bez toho, aby sa zaoberali klimatickými a širšími ekonomickými problémami. Predmetom zmlúv by napríklad mali byť minimálne dane zo ziskov korporácií a ciele týkajúce sa emisií, ktoré môžu byť jasne overené a za ktorých porušenie môžu byť uplatňované sankcie,“ cituje Pikettyho britský Guardian.
Ekonóm je za odmietnutie dohody medzi EÚ a Kanadou, podľa neho patrí Ceta do inej doby, pretože sa zaoberá len obchodom a nemá vôbec žiadnu väzbu na súčasné ekonomické problémy a klimatické zmeny. Rozsiahlo sa zaoberá "ochranou investorov", ktorá nadnárodným spoločnostiam umožňuje súdiť sa s jednotlivými krajinami pred rozhodcovským súdom, čo by mohlo viesť k množstvu problémov. „Nesmieme zabúdať, že americký právny imperializmus stále naberá na sile a presadzuje svoje pravidlá aj na naše spoločnosti. Európa by mala klásť dôraz na posilnenie existujúce súdneho systému, ktorý by bol schopný presadiť svoje rozhodnutia,“ píše ľavicovo zmýšľajúci Piketty.
Za problematické považuje oblasť minimálneho zdanenia ziskov korporácií a fiškálny dumping. “Je načase zmeniť smer globalizácie, pretože medzinárodný obchod je dobrý, ale udržateľný rozvoj si vyžaduje fungujúce systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti, investície do infraštruktúry a podobne. Ak ich fungovanie nezabezpečíme, trumpizmus zvíťazí,“ uzatvára Piketty .
