oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto: SITA/AP
Prostitúcia ako najstaršie povolanie. Dnes sa už namiesto slovíčka prostitúcia používa radšej sexuálna práca. Zmena na menej pejoratívny termín je zaručeným posunom postoja voči prostitútkam. Amnesty International apeluje na vlády, aby zrušili zákony kriminalizujúce sex za peniaze.
Postoj Amnesty International vyvolal názorovú búrku, zapájali sa predovšetkým ľudia, ktorým sa evidentne nedarí rozlišovať medzi sexuálnym priemyslom ako celkom a obchodovaním s ľuďmi, čo je v mnohých krajinách tragická skutočnosť. Nikto nechce legalizovať donucovanie, násilie alebo podvody v sexuálnom priemysle, alebo zneužívanie sexuálnych pracovníkov v prípade mladistvých.
Niektoré organizácie bojujúce proti obchodovaniu nepochopili, že ak je sexuálna práca nezákonná, je oveľa náročnejšie podať sťažnosť orgánom, pokiaľ sú dotknutí zotročovaní, bití, alebo sú obeťami podvodu. Z tohto dôvodu sa pridal Medzinárodný sekretariát globálnej aliancie proti obchodu so ženami na stranu Amnesty International za podporu dekriminalizácie prostitúcie.Na druhej strane stoja niektoré feministické organizácie, ktoré argumentovali tým, že Amnesty sa len snaží „chrániť práva pasákov“ a že by sme mali "ukončiť dopyt po platenom sexe" avšak bez toho, aby dokázali vysvetliť, ako je to možné dosiahnuť.
Sex je z pochopiteľných dôvodov jedným z najsilnejších a najviac všadeprítomných túžob. Ľudia v tomto ohľade nie sú žiadnou výnimkou. V každej modernej spoločnosti menia peniaze alebo iné hodnotné veci za to, čo by chceli získať, ale nedokážu si to zaobstarať inak. Z rôznych dôvodov je tu značný počet ľudí, ktorí sa nedokážu inak dostať k sexu, alebo k určitému druhu sexu. Ak sa tieto podmienky nezmenia, bude tu stále dopyt po platenom sexe. Ak bude dopyt po platenom sexe, ako to bude na strane ponuky?
Ďalšie návrhy na dekriminalizáciu prostitúcie hovoria o tom, že by sme sa mali radšej zamerať na podmienky, ktoré vedú ľudí k tomu, aby predávali svoje telo. Tieto hlasy ale predpokladajú, že iba tí ponúkajú sex za peniaze, ktorí nemajú žiadne iné možnosti zarobiť si. Tento predpoklad je mýtus. Ak vynecháme sexuálnych pracovníkov, ktorí sú drogovo závislí, mnohí by mohli získať prácu v továrni alebo v reštaurácii rýchleho občerstvenia. Pri pomyslení na to, ako budú konfrontovaní s monotónnou, stále opakujúcou sa prácou osem hodín denne niekde za montážnou linkou, alebo ako obracajú hamburgery. Radšej dajú prednosť vyššiemu platu za kratší čas v sexbiznise. Mnohí nemajú na výber, ale mali by sme robiť zločincov z tých, ktorí sa tak rozhodnú dobrovoľne?
Pritom nejde o šialenú voľbu. Na rozdiel od stereotypov plateného sexu, práca v legálnom verejnom dome nie je nijako zvlášť nebezpečná ani čo sa týka zdravia. Niektorí sexuálni pracovníci berú svoju profesiu tak, že v nej dokážu využiť svoju zručnosť a dokonca kladne hodnotia aj ľudský prístup, ktorý je lepší než v iných pracovných pozíciách. Sú hrdí na svoju schopnosť poskytovať nielen fyzické potešenie, ale aj emocionálnu podporu, natoľko potrebnú pre ľudí, ktorí sa nemôžu dostať k sexu iným spôsobom.
Ak sexuálna práca v dohľadnom čase nevymizne, každý, komu zdravie a bezpečnosti sexuálnych pracovníkov nie sú ľahostajné, nehovoriac o ich právach, by mali podporovať kroky, aby sa táto oblasť zmenila na legálny priemysel. Je to presne to, čo žiada aj väčšina prostitútok. V rovnakom čase,ako svoju politiku dekriminalizácie predstavila Amnesty ako svoj oficiálny postoj, sa konzervatívna vláda Nového Južného Walesu, čo je najstarší a najľudňatejší austrálsky štát, rozhodla, že nebude regulovať už dávnejšie legalizovaný sexuálny priemysel. Jules Kimová, stojaca na čele austrálskej asociácie sexuálnych pracovníčok uvítala správu s úľavou, že dekriminalizácia už priniesla "vynikajúce výsledky v oblasti zdravia a bezpečnosť sexuálnych pracovníčok."
Prostitútky sa vďaka dekriminalizácii dostali k štandardným funkciám trhu práce, vrátane poistenia, programov na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, a pravidlám poctivého obchodného styku. Väčšina Austrálčanov teraz žije v štátoch, ktoré uzákonili alebo dekriminalizovali sexuálnu prácu.
To je v súlade s rastúcim trendom ostatných rokov, kedy sa štáty veľmi zdráhajú kriminalizovať činnosti ku ktorým majú dospelí prístup. Zákony proti sodomii boli zrušené vo väčšine sekulárnych krajín. Smrť za asistencie lekára je legálna v stále väčšom počte jurisdikcií. V Spojených štátoch sa rozmohla podpora pre legalizáciu marihuany.
Zrušenie reštriktívnej legislatívy má praktické výhody aj okrem rozšírenia individuálnej slobody. V Colorade chceli zdaniť marihuanový priemysel, to bola hlavná motivácia pre jej legalizáciu. Pôvodný impulz pre legalizáciu sexuálneho priemyslu v Novom Južnom Walese bolo potlačenie korupcie polície. Ukázalo sa, že sexuálny priemysel bol hlavným zdrojom policajných úplatkov. Legalizáciou problém v momente zmizol.
Krajiny, ktoré kriminalizujú sexuálny priemysel, by mal zvážiť, koľko škôd tieto zákony spôsobujú. Nadišiel čas dať bokom moralistické predsudky, či už na základe náboženstva alebo idealistickej formy feminizmu, a to, čo je v najlepšom záujme sexuálnych pracovníkov a pracovníčok ponúknuť verejnosti ako celku.
Autorom je Peter Singer, profesor bioetiky na Princetonskej univerzite.
