oPeniazoch.sk, weforum.org Foto: thinkstock
Konzumná spoločnosť generuje jednorazovú spotrebiteľskú kultúru. Vo Švédsku sa proti takémuto trendu postavili. Na opravené oblečenie, bicykle, chladničky a práčky chystajú daňovú úľavu. Na bicykle a oblečenie by bola znížená DPH z 25 % na 12 %. Pri recyklovanej bielej technike si spotrebitelia môžu nárokovať vrátenie dane z príjmov.
Ekonomické stimuly sú určené na zníženie dopadu švédskeho konzumu na životné prostredie. Krajina má ambiciózne ciele pri znižovaní emisií skleníkových plynov, ale ukázalo sa, že vplyv voľby spotrebiteľa tieto plány intenzívne narúša.
Tento režim vyjde štátny rozpočet na asi 54 miliónov dolárovo. Jedným dychom ale treba dodať, že sa to vykompenzuje výnosom z novej dane z škodlivých chemických látok v bielej technike. Okrem toho švédska ekonomika silne rastie, v súčasnosti má vláda rozpočtový prebytok 800 miliónov USD.
Per Bolund, člen Strany zelených, je presvedčený, že tento krok pomôže ľuďom prijať lepšie rozhodnutia, čo povedie aj k vytváraniu nových pracovných miest. „Myslím, že mnohí z nás majú doma pokazený bicykel. Namiesto opravy si radšej zvolia iný spôsob dopravy. Tým, že sa rozšíri počet firiem, ktoré budú ponúkať takýto druh služieb, bude pre spotrebiteľov jednoduchšie nechať si veci opraviť. Navyše by ste boli prekvapení, aké malé zmeny v poplatkoch dokážu zmeniť správanie sa spotrebiteľov. Daňová úľava v bielej technike je celkom podstatná, pretože väčšina nákladov na opravy je vlastne práca, tak to nakoniec môže vytvoriť celkom veľký rozdiel.“
Švédi potrebujú znížiť používanie škodlivých chemikálií, vedia, že domáce spotrebiče patria k hlavným prispievateľom znečistenia životného prostredia. Nová daň je vlastne daň z chemikálií. V prípade, že sa vo výrobnom procese objavujú škodlivé chemikálie, alebo sú dokonca vo finálnom výrobku, bude to znamenať pokutu. Takýto prístup dokáže výrazne ovplyvniť výslednú sumu, bude na výrobcovi, aký postup zvolí.
Švédi sa vydali cestou behaviorálnej ekonómie, myšlienkou je pomôcť súkromnému aj verejnému sektoru pričom spotrebiteľa „odmenia“ za to, že sa bude právať zodpovedne a zníži dopad na životné prostredie svojou každodennou voľbou. Takéto poštuchnutie (po anglicky nudge) k správnemu rozhodnutiu sa v krajine využíva aj pri výbere dôchodkového systému. Ako alternatívu ponúkajú fond, kde sú dodržané dosť vysoké štandardy ochrany životného prostredia a sociálnej udržateľnosti. Aj keď vyslovene nehľadáte zelený fond, nakoniec sa k nemu dostanete. Veľká časť populácie totiž nemá čas ani energiu aktívne vyhľadávať, aby si našli pre seba ideálne riešenie.
Zvyšovanie daní na nové výrobky a uprednostňovanie recyklácie vyvoláva obavy, že ľudia budú nakupovať menej. To by sa samozrejme odrazilo na výkone ekonomiky. Švédska vláda ale nepredpokladá, že sa ľudia nakoniec budú nákupom vyhýbať úplne. Dúfajú, že to povedie k zmene správania sa spotrebiteľa, pre ktorého je podstatné, aby mal prístup k dostupnému kvalitnému tovaru, pri ktorom bude vedieť, že sa dá opraviť, ak sa niečo pokazí. Nebude uprednostňovať tú najlacnejšiu možnosť, z kategórie "ak sa niečo pokazí, môžete to rovno vyhodiť".
„Vieme, že opravy sú pracnejšie, než výroba, ktorá už bola do značnej miery automatizovaná. Väčší priestor pre opravy by mohol skutočne prispieť k rastu trhu práce a zníženiu nezamestnanosti najmä preto, že opravy často vyžadujú vysokú kvalifikáciu, ale nie sú náročné na vzdelanie, takže veríme, že by z rozmachu servisovania dokázali ťažiť mnohí nezamestnaní,“ myslí si námestník švédskeho ministra financií Bolund. Zatiaľ čo výroba je vo veľkom meradle značne centralizovaná, fabriky sú len vo vybraných mestách vo vybraných krajinách, opravy môžu predstavovať vzpruhu pre miestny trh práce, vzhľadom na svoju povahu. Najčastejšie predsa hľadáte opravára vo svojom najbližšom okolí.
Švédsko chce byť lídrom v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v celosvetovom meradle. Podarilo sa mu znížiť emisie približne o 25 % od roku 1990. Ale vplyvy spotreby na životné prostredie sa pohybuje opačným kurzom. Prvým krokom. ako znížiť vplyv spotreby, je zvýšenie záujmu o nákup ekologických výrobkov a udržateľné využívanie produktov, ktoré sa nakupujú. Druhým možno zdieľaná ekonomika.
„Vidíme, že spotrebitelia sa čoraz viac zaoberajú životným prostredím, sú stále aktívnejší v tejto oblasti, čo sa ukazuje v praxi, a že chcú byť súčasťou riešenia. V oblasti fair trade výrobkov sme zaznamenali nárast predaja o 40 %, to je už skutočne silný argument. Je to povzbudzujúce a myslím si, že niečo sa práve začína. Bude sa musieť zmeniť vzorec spotreby v prospech rastu zdieľania. Má to mnoho výhod pre jednotlivcov, ako mať jednoduchý prístup k veciam, ako sú motorové vozidlá, bez zodpovednosti za vlastníctvo a údržbu. To by mohlo úplne zmeniť pravidlá hry,“ dodal Bolund.
