oPeniazoch.sk, ebrd.com Foto: ebrd
Prechod od centrálne riadenej ekonomiky na hospodárstvo založené na trhových silách malo v konečnom dôsledku pomôcť zlepšiť kvalitu života. To sa nakoniec aj stalo, len trvalo o niečo dlhšie.
Nová správa od Európskej banky pre obnovu a rozvoj konštatuje, že od tohto roku sa pretrvávajúca priepasť v spokojnosti so svojim životom medzi ľuďmi z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a tých z jeho okolia konečne uzavrela.
Nová správa je založená na 51 000 rozhovoroch v 34 krajinách v roku 2015 a 2016. Ako sa v správe uvádza, je to po prvýkrát, čo ľudia v postsovietskych štátoch nehovoria častejšie o nižšej úrovni spokojnosti so svojim životom, ako v krajinách, akým je Nemecko, Taliansko a Grécko. Je to zmena oproti tomu, čo hlásali v prechodných obdobiach. Prechodné obdobia vo všeobecnosti generujú zvýšený pocit nešťastia, pretože ľudia, ktorí sa predtým dokázali oprieť o niektoré sociálne štruktúry, ako sú pracovné miesta, sa ocitli v novom, nestabilnom svete. Tieto prechodné obdobia sa v jednotlivých krajinách odohrali v rokoch 1992 až 1995.
Hladina spokojnosti so životom rástla s úrovňami príjmov, ale peniaze v žiadnom prípade nehodno považovať za jediný smerodajný faktor. Niektoré z porovnávaných krajín majú vyššie úrovne príjmov, ako postsovietske krajiny, ale hlásia nižšie úrovne spokojnosti. V skutočnosti, pokles životnej spokojnosti v krajinách, ako je Nemecko a Turecku, kde spokojnosť klesla napriek rastu príjmov, je jedným z dôvodov pre uzatvorenie priepasti. Vedci hovoria o "konvergencii spokojnosti."
"Celkovo vzaté, aktuálne som spokojný so svojím životom," formulácia, s ktorou sa stotožnilo vo všetkých postsovietskych krajinách 51 % respondentov. Neupravený údaj pre Nemecko a Taliansko je 57 %, ale ak neberieme do úvahy faktor príjmu, nie tam žiadny významný rozdiel.
Podľa EBOR dokázala deprivácia počas prechodných období v týchto krajinách zásadným spôsobom ovplyvniť zdravie a rozvoj ľudí. Štúdia vyzdvihuje Slovensko v rámci sektora informačných a telekomunikačných technológií, kde je skok naozaj markantný. Hodnotenie inovácií v sektore sa pohlo z mínus 4 až na 4. Dokončenie privatizácie Telekomu zostáva prechodnou výzvou v tomto odvetví.
Pokiaľ ide o prístup k službám, prevládajú výrazné regionálne rozdiely. Stredne veľká priepasť stále pretrváva hlavne v Chorvátsku a na Slovensku, kvôli prístupu k plynu. V oblasti železničnej dopravy sa opäť vyzdvihuje Slovensko, za otvorenie týchto trhov. Súkromný sektor má len obmedzený vplyv na štruktúru trhu, keďže má relatívne malý podiel na trhu.
Pozrime sa ale aj na príjmy, ako jeden z dôležitých faktorov. V správe sa kombinuje decil pre rôzne krajiny. Druhý najbohatší decil v celom regióne pri rozdelení príjmov tvoria v súčasnosti ľudia z 22 krajín. Najbohatší decil nájdeme napríklad v Čiernej Hore, druhý najbohatší v Kazachstane a Srbsku. Vyššie stredné príjmy sú v Poľsku, Rumunsku a Rusku. So strednými príjmami sa môže pochváliť Slovensko a Slovinsko.
Celkovo iba 27 percent z celkového počtu obyvateľov postkomunistických krajín zažilo priemerný alebo nadpriemerný rast príjmov. Zvyšných 73 percent populácie zažili rast príjmov, ktorý je pod priemerom týchto krajín. Na Slovensku rast stredného príjmu sa rovnal alebo prekonal priemer.
Nerovnosť vo väčšine transformujúcich sa krajinách predstavuje rozdiely v príjmoch podobné tým, ktoré sme mali možnosť vidieť v mnohých rozvinutých ekonomikách. Výrazné rozdiely sú v krajinách ako napríklad Gruzínsko, či Rusko, kde majú vyššiu Gini koeficienty, na rovnakej úrovni ako v Spojených štátoch, zatiaľ čo menej nerovnosti nájdeme v Maďarsku, v Slovinsku a na Slovensku, kde sú na rovnakej úrovni ako vo vyspelých európskych ekonomikách. Nerovnosť v tomto regióne je v priemere nižšia ako na iných rozvíjajúcich sa trhoch, hoci rozdiel sa od začiatku transformačného procesu zmenšil
