oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: thinkstock
Najbohatší Američania nezdedili svoje bohatstvo v takej miere ako ich náprotivky v mnohých údajne viac rovnostárskych krajinách. Nepochádzajú ani z elitných univerzít. To sú niektoré prekvapivé poznatky z novej štúdie.
O veľmi bohatých sa zaujímal Jonathan Wai z Duke University a David Lincoln z Wealth-X. Na základe údajov od 18 245 jedincov, ktorí vlastnia čisté imanie v hodnote 30 miliónov dolárov a viac vypracovali štúdiu, ktorá vykresľuje najbohatšiu vrstvu ako výstrednú a rôznorodú skupinu. Márne by ste v nej hľadali redukcionistické klišé o "jednom percente" najbohatších.
Pri globálnom pohľade na extrémne bohatstvo udrie do očí elitné vzdelanie získané v Južnej Kórei, Chile a Južnej Afrike. Ale aj na Ukrajine či v Katare. Američania sú v dolnej časti hornej tretiny rebríčka, Nemecko je v blízkosti dna, čo odráža nemeckú cestu k bohatstvu. Nemci museli prejsť rôznymi formami výroby, stredných podnikov, ktoré nie sú tak úzko viazané na elitné vysokoškolské vzdelávanie.
Hospodárske odvetvia, ktoré sa najviac spájajú s veľmi bohatými a elitným vzdelaním sú hedžové fondy, rizikový kapitál, internet, právo a financie. Tieto oblasti môžu vyžadovať väčšiu bystrosť, lepšiu odbornú prípravu a silnejšie elitné sociálne kontakty. Nehnuteľnosti, automobily, výrobky pre voľný čas a ťažba boli sektory najmenej spojené s elitným vzdelávaním. V rámci skupiny veľmi bohatých Američanov, je vzťah medzi bohatstvom a elitným vzdelaním veľmi slabý. Ak sa niekto dostane na Harvard, má šancu vstúpiť do elitného klubu, ale tým sa jeho šance na dosiahnutie vrchola nijak nezvýšia.
Napriek všetkým tým rečiam o rovnostárstve vo Švédsku a Rakúsku, majú tieto dve krajiny najväčší podiel bohatých jednotlivcov, ktorí sa k svojmu nemalému majetku dostali dedením. Vo Švédsku je to 43,8 percenta a v Rakúsku 49,6 percenta. Pre porovnanie v Spojených štátoch tvoria bohatí dediči len 12,6 percenta z celkovej skupiny veľmi bohatých jedincov oslovených v štúdii.
Extrémne bohatí ľudia žijúci v manželskom zväzku majú najlepšie vzdelanie, s najväčšou pravdepodobnosťou svoj majetok neprehýria, a s najmenšou pravdepodobnosťou ho získali zdedením. Je prekvapujúce, že rozvedení majú v priemere vyššie čisté imanie. Štúdia nedáva odpoveď na otázku, či po rozvode títo jedinci pracovali tvrdšie, aby dohnali straty spôsobené rozvodom, alebo či sú najbohatší ľudia s väčšou pravdepodobnosťou náchylnejší na rozvod, alebo tu zohráva úlohu nejaký iný faktor.
Údaje o darcovstve, filantropii a charite ukazujú na skutočnosť, že veľkorysosť nemusí byť vždy úzko spätá s dostatkom finančných prostriedkov. Dary, vyjadrené ako percento z čistého bohatstva, sú nižšie u miliardárov ako v prípade širokej skupiny, globálne to predstavuje 2,8 percenta voči 7,5 percentám. Obzvlášť štedré sú americké ženy, ktoré zdedili svoje bohatstvo, dary predstavujú 18,9 percenta ich majetku. Všeobecne tí, čo majetok zdedili, dávajú na dobročinnosť viac. naopak tí, ktorí zdedil nejakú časť majetku a následne ešte oveľa viac zbohatli, dávali na charitu menej, než priemer. Naprieč náboženstvami, najviac rozdávajú neamerickí hinduisti a americkí Židia. Rozdali 13,5 percenta, resp. 13,3 percenta svojho majetku.
Ak sa pozrieme na rozdielnosť pohlaví, ženy dosiahli najvyššie imanie v Číne, najčastejšie vlastným pričinením. Čína je na tom lepšie ako USA ak porovnávame množstvo veľmi bohatých žien – podnikateliek. Zdá sa, americká spoločnosť sa priblížila k rodovej rovnosti v mnohých ohľadoch, ale medzi veľmi bohatými jednotlivcami existujú znepokojujúce náznaky. Najmladší dosahujú najvyššie príjmy z internetových firiem, informačných technológií a služieb, zo športu a zábavy. Tí najstarší sa pohybujú v oblasti právnych služieb, neziskoviek, v sociálnej oblasti a vzdelávania. Ženy sú obzvlášť dobre zastúpené v ostatných dvoch – neziskových organizáciách a vzdelávaní, ale aj v médiách. Naopak slabo zastúpené sú v hedžových fondoch a technológiách. Napríklad pomer mužov a žien s vysokými príjmami v hedžových fondoch je 46:1, v oblasti vzdelávania je to 5,4:1. Na základe týchto údajov by sa dalo predpokladať, že budúca dynamika americkej ekonomiky, prinajmenšom tej s veľmi vysokými príjmami, môže skončiť tak, že sa do popredia dostanú oblasti, kde dominujú muži. Muži tak budú zvýhodňovaní pred ženami.
Výskumníci sa zamerali aj na sociálnu prepojenosť ultraboháčov. Z globálneho pohľadu sa najviac o sociálne prepojenie zaujímajú ženy – podnikateľky. Tí, ktorí zdedili peniaze sa najmenej angažujú na sociálnych sieťach, snáď preto, že nemajú potrebné kontakty vybudované prostredníctvom podnikateľskej činnosti.
