oPeniazoch.sk, iDnes;CNN Foto: SITA/AP
Činy bývajú silnejšie než slová, výnimka ale potvrdzuje pravidlo. Prostorekému republikánskemu kandidátovi na amerického prezidenta Donaldovi Trumpovi veľakrát stačí, aby sa vo volebných preferenciách posunul pred svoju súperku a niektorí burzoví špekulanti okamžite začnú panikáriť.
Nebolo tomu inak ani minulý piatok. Americký dolár sa po štvrtej hodine východoamerického času obchodoval za 19,74 pesa, takže mexická mena voči svojmu susedovi vykazovala historicky najhoršie výsledky. Peso neoslabilo len v priebehu minulého týždňa. Mexické platidlo už tento rok stratilo 13 percent svojej hodnoty a s blížiacou sa psychologickou hranicou 20 pes za dolár tak atakuje aj nezávideniahodný post najvýraznejšie slabnúcej meny zo všetkých rozvíjajúcich sa trhov za rok 2016. V súčasnosti zatiaľ vedie peso argentínske.
Dopátrať sa k dôvodu, prečo mexická mena oproti doláru rekordne stráca, nevyžaduje žiadne hlboké analytické zručnosti. Hlavnou príčinou je osoba možného budúceho pána Bieleho domu, Donald Trump. Ten sa totiž minulú stredu vyšvihol v rebríčkoch predvolebných preferencií pred demokratickú protikandidátku Hillary Clintonovú o päť percent v kľúčovom americkom štáte Ohio. Po oslabení kurzu pesa sa následne prepadla aj mexická burza cenných papierov.
Vzťah Donalda Trumpa s pesom sa týmto spôsobom neodkryl prvýkrát. Mexická mena sa zlepšujúcim sa Trumpovým výhľadom oslabuje už niekoľko mesiacov. Napríklad v marci, kedy sa upevnila Trumpova pozícia v primárkach, peso skokovo prepadlo. Dva mesiace na to boj o oválnu pracovňu vzdal Trumpov vyzývateľ Ted Cruz, peso opäť klesalo.
Keď excentrický miliardár takmer vyrovnal voči Clintonovej šance stať sa prezidentom, mexická mena zaznamenala ďalšiu stratu. A rovnako tak sa na kurze pesa nedávno podpísalo, keď sa do médií dostali pochybnosti o zdravotnom stave niekdajšej prvej dámy a jej schopnosti zastávať funkciu prezidenta.
Mexická ekonomika je s tou americkou úzko previazaná. Obchod medzi dvoma severoamerickými krajinami sa od roku 1994, kedy vstúpila do platnosti zmluva NAFTA o voľnom pohybe tovaru, päťnásobne zvýšil na dnešných 500 miliárd dolárov. Trump sa však netají tým, že chce túto zmluvu prinajmenšom preformulovať, ak nie priamo zrušiť. Preto kedykoľvek sa Trumpovi zadarí, alebo sa zhoršia vyhliadky Clintonovej, peso ide ku dnu.
Ekonómovia z Oxford Economics vypočítali, že prezidentovanie kandidáta Republikánskej strany USA Donalda Trumpa môže vyjsť ekonomiku Spojených štátov amerických na 1 bilión dolárov v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Štúdia vychádza z plánov Donalda Trumpa a hovorí, že ak by boli plne realizované jeho ekonomické, daňové a imigračné nápady, stálo by to americkú ekonomiku údajne
– 4 milióny pracovných miest,
– zníženie globálneho rastu a amerických spotrebiteľských výdavkov
– mohli by spustiť obchodnú vojnu s radom krajín.
"Kombinácia týchto politických nápadov by mohla mať výrazne negatívny dopad na ekonomiku USA," cituje CNN Jamieho Thompsona, vedúceho divízie makro scenárov na Oxford Economics. Medzi hlavné výhrady Jamieho Thompsona patrí tá, že Donald Trump môže ohroziť zamestnancov v priemysle podporou spracovateľského sektora. Oxford Economics vo svojom "nepriaznivom scenári" počíta s tým, že Donald Trump naplní plán zavedenia 35 % cla na tovar mexického pôvodu, predovšetkým na predmety, ako sú automobily a klimatizačné jednotky. Problém je ale podľa ekonómov v tom, že takmer polovica dielov v uvedených finálnych výrobkoch pochádza od dodávateľov v USA. Inými slovami, výrobcovia z USA, ktorí dodávajú do Mexika tovar, by zavedením ciel s najväčšou pravdepodobnosťou stratili odberateľa. A podobný osud podľa CNN môžu zdieľať aj napríklad textilní výrobcovia v Južnej Karolíne. Uvalenie ciel by bolo tiež problematické z pohľadu fungovania NAFTA, teda obchodné dohody USA s Mexikom a Kanadou. Mnohým amerických biznismenov sa nepáči ani možné zvyšovanie mzdových taríf v Číne a Mexiku, ktoré by prinútili americké firmy zmeniť lokality na lacnejšie miesta, akým môže byť napríklad Vietnam či Stredná Amerika.
