oPeniazoch.sk, kremlin.ru Foto: SITA/AP
V Rusku budú parlamentné voľby 18. septembra. Jedným z kľúčových problémov, ktorým čelia ruskí politici je správa dôchodkového systému krajiny. Zatiaľ čo ruská vláda sa snaží, aby neroznecovala verejnú debatu v tomto smere, pre krajinu je čím ďalej tým ťažšie financovanie dôchodkov. Odchýlenie od aktuálneho kurzu a tvrdé rozhodnutia budú musieť prísť už v najbližších rokoch.
Ruský starobný dôchodok má najnižšie limity pre odchod na zaslúžený odpočinok – 55 rokov pre ženy a 60 pre mužov. V kombinácii s postupným starnutím populácie to predstavuje veľkú záťaž dôchodkového systému. Už niekoľko rokov je vláda schopná pokryť veľké deficity v hospodárení štátneho dôchodkového fondu len vďaka prevodom z federálneho rozpočtu. Ale penzie z roka na rok rastú. Jedným z dôsledkov klesajúcich príjmov z ropy, je, že sa stráca priestor pre takéto prevody.
Rusko tak stojí pred výzvou zmeny režimu, ktorého legitimita čiastočne vychádza zo schopnosti zabezpečiť sociálnu starostlivosť pre svojich občanov. Otvorené a zúrivé spory vo vnútri vlády o smerovaní dôchodkovej reformy sa stali samozrejmosťou. Sú to slovné prestrelky medzi sociálnymi a ekonomicko-finančnými blokmi, aké sme pravdepodobne na verejnosti nevideli od čias koaličných vlád počas Jeľcinovho režimu.
Rusko prešlo komplexnou dôchodkovou reformou v roku 2002, čiastočnou privatizáciu dôchodkového systému. Sem Rusko prestúpilo z penzijného systému, kde aktívni pracovníci financovali dôchodky súčasných dôchodcov. Zmiešaný systém, v ktorom sa ocitli obyvatelia narodení po roku 1967, predpokladá, že sporiteľ uloží časť svojich príspevkov do dôchodkového systému, buď na účty v štátnych, alebo súkromných penzijných fondov. Peniaze z fondov sa začínajú vyplácať, keď sporiteľ odídu do dôchodku.
Finančne-ekonomický blok videl zavedenie dôchodkového systému založeného na fondoch ako prostriedok na posilnenie ruského finančného trhu, zároveň tvrdil, že ide o údajne efektívnejšie riešenie demografickej výzvy Ruska. Sociálny blok bol v tomto smere skeptický. Hlavným argumentom sa stala zraniteľnosť občanov pri rizikách na trhu a tiež negatívny vplyv, keď ľuďom chýbajú potrebné znalosti, aby prijali správne rozhodnutia o tom, ako by malo byť ich dôchodkové úspory investované a či ich dokážu zabezpečiť vo vyššom veku.
Nové komplexné dôchodkové právne predpisy, ktoré sa zaviedli v roku 2013, čiastočne odvrátili dôchodkovú privatizáciu. Kým finančne-ekonomický blok vládol do reforiem v roku 2002, sociálny blok sa dostal k slovu do roku 2013 a posilnil svoj vplyv. Tým pádom sa vynorilo niekoľko sporných otázok a zmeny existujúcich právnych predpisov sú predmetom diskusií. Dotiahnutie reformy do úspešného cieľa je v nedohľadne.
Mnoho zmien, ku ktorým došlo, vyvolali obavy medzi odborníkmi ohľadom dopadu na dôveru verejnosti v systém, ktorý má už aj tak pošramotenú povesť. Zmrazenie individuálneho dôchodkového sporenia a prevod týchto peňazí na pokrytie platieb súčasným dôchodcom v troch rokoch za sebou (2013-2016), obmedzenie výplaty dôchodkov pre pracujúcich dôchodcov, a zrušenie právnych predpisov o tom, že dôchodky by mali byť indexované, aby plne kompenzovali rastúcu infláciu , nepomohli k vybudovaniu potrebnej dôvery.
Napriek tomu platby aktuálnej skupine príjemcom dôchodkov boli z veľkej časti zachované, čiastočne na úkor budúcich dôchodcov (dnes bežných pracovníkov). Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že veľká väčšina obyvateľstva nepozná a ani sa nezaujíma o súčasné penzijné politiky.
Pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami rastú špekulácie o problematike valorizácie. Vláda mala počas niekoľkých týždňov rozprúdiť diskusiu o možnosti indexácie dôchodkov na bežný rok, ktorá ale nakoniec nebola premietnutá do rozpočtu. Kľúčovou otázkou bolo, či by štátu prospelo, ak by schváli odškodnenie súčasných dôchodcov ešte pred voľbami s cieľom zabezpečiť vyššiu účasť, avšak s rizikom zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu, alebo či by bolo lepšie odložiť rozhodnutie až keď bude po voľbách, čím by bola takáto náhrada menej problematická.
Dňa 23. augusta premiér Medvedev potvrdil, že všetci dôchodcovia dostanú jednorazovú výplatu päťtisíc rubľov v januári 2017 (asi 68,50 eura) peniaze sa na to podľa ministerstva financií musia nájsť. Pôjde pravdepodobne o jednorazový akt, výplata je priaznivejšia pre vyrovnané budúce rozpočty, pretože základom pre ďalšiu indexáciu poslúži nižšia úroveň, než by by sa dosiahla riadnou valorizáciou existujúcich dôchodkov. Takéto ad-hoc rozhodnutie prispieva k dojmu, že koncepcia reformy dnes nie je ucelená.
Volebné úvahy zrejme odložia aj zavedenie postupného zvyšovania dôchodkového veku, ktorý má čoraz väčšiu podporu zo strany odborníkov aj politikov, ale zo strany verejnosti nie. Putin sám do značnej miery držal nerozhodné stanovisko k tejto téme, zrejme si dobre pamätá čo sa stalo v roku 2005. V tomto roku režim zaviedol spoplatnenie zavedených sociálnych benefitov, aby sa pokúsili znížiť sociálnu záťaž štátu. Vypukli protesty, dôchodcovia sa rýchlo zmobilizovali. Od vtedy sa ruská vláda zdráha predstaviť radikálnejšie kroky na vyriešenie krízy dôchodkového schodku, zo strachu, že tým riskuje sociálnu stabilitu.
O tom, že otázka dôchodkového systému má stále potenciál miešať verejné emócie sme sa mohli presvedčiť na Kryme v máji tohto roka. Prostredníctvom sociálnych médií sa šírilo video s Medvedevom, ktorý sa objavil na ulici a zareagoval na sťažnosti miestneho dôchodcu. Argumentoval mu, že jeho dôchodok nemôže byť upravený aj keď náklady na živobytie neustále rastú, ale že uznáva, že toto je prípad celého Ruska, pretože "jednoducho dnes nie sú k dispozícii žiadny peniaze. Keď nájdeme peniaze, pristúpime k úprave ". Uponáhľané vyhlásenie chcel politik následne zmierniť so slovami "treba vydržať, všetko najlepšie! A dávajte si pozor!"
Verejná mienka aj naďalej hrá dôležitú úlohu pri navrhovaní dôchodkovej politiky. Dôchodcovia tvoria takmer 40 percent voličov, a je oveľa pravdepodobnejšie, že sa k urnám dostavia ako zástupcovia mladšej generácie. Okrem toho, zatiaľ čo Putin vo svojich ranných rokoch ako prezident usiloval o uspokojenie potrieb a túžby rastúcej ruskej strednej triedy, vo svojom treťom volebnom období pôsobí je oveľa viac naklonený pre zachovanie stability a uprednostňuje potreby staršej generácie. Avšak, keď z rozpočtu vypadli príjmy z ropy, a odďaľujú sa potrebné, ale nepopulárne rozhodnutia, je pravdepodobné, že veci budú iba horšie a ohrozia budúcu stabilitu. V súčasnosti neexistuje žiadna dohoda medzi spoločenskými činiteľmi, ani v rámci ruského vedenia, o tom, na čo sa zamerať, aby sa zabezpečila potrebná rovnováha.
Autormi sú Aadne Aasland and Linda Cooková.
