oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: SITA/AP
Cnie sa mi za rokom 2011. Pri pohľade späť, bol to rozkvet ekonomického blogovania. Finančná kríza už poľavila, ale zotavenie z recesie bolo sklamaním, a všetci hovorili o tom, ako naštartovať rast. Makroekonomika bola opäť raz dôležitá. Dnes, po návrate do určitého normálu, makroekonomické modelovanie už nie je otázkou života a smrti.
Bez finančnej krízy a recesie akoby nebolo o čom diskutovať, ekonómovia a blogeri svoju pozornosť obrátili na dlhodobé otázky. Jednou z nich je technický pokrok. Ekonómovia hľadajú súvislosti medzi technológiami a produktivitou. Nájdenie súvislostí im dáva pocit, že majú čo povedať o technológiách..
Mnohé debaty sa sústredia na to, či sa technologický pokrok spomaľuje. Ekonóm Robert Gordon, autor knihy "Vzostup a pád amerického rastu," je majster v argumentácii stagnácie. Mnohí mu veria, že rast klesá, a nikto nemôže poznať budúcnosť technológií. Ďalší argumentujú tým, že pokles produktivity bol nadhodnotený, pretože technológie nám pomáhajú viac sa tešiť na náš voľný čas. Alebo že zo svojej podstaty je dosť náročné merať hodnotu voľných softvérových produktov.
Enter Dietrich Vollrath je profesor ekonómie na univerzite v Houstone. Tomuto profesorovi sa podarilo v tichosti vytvoriť jeden z najlepších ekonomických blogov na internete. So zameraním na ekonómiu rastu, Vollrath využíva svoje nezvyčajné zručnosti na vysvetľovanie. Zmieša ich s tým správnym množstvom matematiky, k tomu pridáva prekvapivo jednoduché postrehy zo zložitých tém.
Vzhľadom k tomu, že rast je závislý na produktivite, Vollrath veľa píše o tom istom probléme v rámci debát o stagnácii. Nejde o žiadnu polemiku, jeho analýzy niekedy dávajú za pravdu jednej strane, inokedy druhej. V jednom je obzvlášť vynikajúci. Poukazuje na celkom prirodzený dôvod, prečo by sme mali očakávať, že rast produktivity bude v dlhodobom horizonte klesať. V podstate ide o to, že oblasti, ktoré kvôli technológiám strácajú svoj podiel na ekonomike, pretože ich výrobky sa stávajú čoraz lacnejšie, umožňujú pomaly rastúcim odvetviam priemyslu zhltnúť čoraz väčšiu časť nášho úsilia.
Nie je to nová myšlienka, ale Vollrath ju dokázal zatiaľ najlepšie vysvetliť. Vollrath hovorí o štatistickej ilúzii, keď ekonómovia zvyčajne dávajú znamienko rovnosti medzi technológie a produktivitu. Hrubý domáci produkt sa vydelí nejakou funkciou, ktorá meria, koľko práce a kapitálu ekonomika používa. Ale ako Vollrath zdôrazňuje, najskôr s využitím matematického príkladu a následne aj jednoduchej formulácie, je v tomto vzorci minimálne jedna chyba, ktorá dokáže výsledok ťahať smerom dole. Ak firmy zvyšujú svoj zisk bez toho, aby niečo vyrábali, ale štatistiky si toho nevšimnú, vytvára to dojem, že firmy len konzumujú kapitál, že sú menej efektívne, než v skutočnosti sú. Inými slovami, ak firmy takto vysávajú kapitál, ich produktivita zaostáva za skutočným technologickým pokrokom a vyvoláva dojem stagnácie, čo ale v skutočnosti pravda nie je.
Čo umožňuje takéto správanie sa firiem? Nedostatok konkurencie. Ak vláda napríklad poskytne príliš veľa ochrany duševného vlastníctva, môže tým pomôcť udržať existujúcim spoločnostiam zochovať si tučné marže, a skomplikovať príchod nových firiem, čo je na úkor ekonomiky. Ak nové technológie umožňujú spoločnostiam vytvárať prirodzené monopoly, môžu to mať podobný účinok. Rovnaký výsledok dosiahneme laxnou protimonopolnou reguláciou, zmenami vo finančnom systéme, ale aj nadmernou reguláciou a rodinkárstvom.
Takže ak sa nabudúce bude nejaký ekonóm oháňať tým, že koncentrácia priemyslu stále rastie a trhová sila sa zvyšuje, čo môže byť nebezpečné pre hospodárstvo, lebo by to mohlo vyvolať ozajstnú stagnáciu produktivity, stačí si spomenúť, ako sa na vec pozerá Vollrath. Aj preto je dobré, že sa píšu ekonomické blogy.
Autorom je Noah Smith, bývalý asisten na Stony Brook University, bloguje na Noahpinion.
