oPeniazoch.sk, the atlantic Foto:thinkstock
Obavy z civilizačnej lenivosti sú založené na príliš tienistých stránkach bytia. Nezamestnanosť je v spoločnosti vnímaná v súvislosti s tým, že predsa každý slušný človek má zamestnanie, ktoré mu pomáha riešiť existenčné problémy.
Ľudia už po stáročia špekulovali nad budúcnosťou bez práce, a dnes sa tieto predstavy v ničom nelíšia. Hovoria o nej akademici, spisovatelia aj aktivisti. Varujú, že technológie nahradia ľudskú pracovnú silu. Niektorí si predstavujú, že nadchádzajúci svet bez práce bude definovaný nerovnosťou. Zopár bohatých ľudí bude vlastniť všetok kapitál, a masy budú bojovať o prežitie v pustatine chudoby.
Iná, menej paranoidná predpoveď tvrdí, že budúcnosť bude pustatina úplne iného druhu. Bez pracovných miest, a práce ako takej, už život stráca zmysel. Ľudia sa jednoducho stanú leniví a prepadnú depresii. V skutočnosti, ani tí dnešní nezamestnaní nemajú priveľa voľného času. Aj prieskumy to potvrdzujú. Vyčíslujú zvýšenú úmrtnosť nezamestnaných, rast duševných a zdravotných problémov, ďalšie ukazujú, že ľudia sú často šťastnejší v práci, než vo svojom voľnom čase. Možno to je dôvod, prečo sa mnohí obávajú trýznivej jednotvárnosti v budúcnosti bez práce.
Ale tento scenár nemusí nutne nastať. Svet bez práce nemusí byť svetom beznádeje. Takáto vízia je skôr založená na tienistých stránkach bytia, kedy sa nezamestnaný dostáva na okraj spoločnosti. Pri úplnej absencii práce je spoločnosť navrhnutá tak, že sa výrazne prehodnotia podmienky pre prácu a trávenie voľného času. Dnes je cnosť venovaná práci trochu prehnaná. Mnoho pracovných miest je doslova nudných, ponižujúcich, nezdravých, a dajú sa považovať za plytvanie ľudským potenciálom.
Dnes je voľný čas relatívne vzácny. Ľudia ho využívajú na vyváženie svojich intelektuálnych a emocionálnych požiadaviek. Dnes mnoho ľudí prichádza „po šichte“ domov s pocitom vyčerpanosti. Vo svete, v ktorom nechodíte do práce by to bolo inak. Možno natoľko iné, že by sa ľudia vrhli na svoje koníčky s intenzitou, ako to dnes robia iba profesionáli.
Mať zamestnanie dnes poskytuje určitú mieru finančnej stability, potrebujete zarábať na pokrytie životných potrieb. Dnešní nezamestnaní sa cítia ako okrajové existencie. Tí, ktorí sa dnes snažia vyhnúť práci, sú považovaní za parazitov, či pijavice. Snáď v dôsledku tohto kultúrneho postoja, je pre väčšinu ľudí, sebaúcta a identita úzko zviazaná s ich zamestnaním. Navyše, v mnohých súčasných spoločnostiach, nezamestnanosť môže byť aj vyložene nudná. Verejné priestory sa stávajú malými ostrovmi v moriach súkromného majetku. Dnes už nie je veľa miest bez vstupného, kde by dospelí mohli spoznať nových ľudí, alebo prísť so spôsobmi, ako sa navzájom baviť.
Korene tejto nudy môžu prerásť ešte hlbšie. Psychológovia si myslia, že ak by práca zanikla, ľudia by mohli zostať v rozpakoch, čo majú robiť. Rástla by nuda a depresie, pretože sa už zabudli hrať. Deti učíme, ako majú rozlišovať hru od práce. Práca je niečo, čo nechcete robiť, ale musíte. Toto začína už v škole. Následne ak deti vyrastú, už ako dospelí sú bez cieľa, pokiaľ ide o využitie voľného času. Po práci nevedia, čo robiť. Stratili schopnosť vytvárať si vlastné aktivity.
Znamená to neunáhlený život zákonite musí skončiť depresiou? Mnohí môžu považovať prácu za jadro ľudského života, ale práca, ako ju vnímame dnes, je relatívne nový vynález z priebehu tisícky rokov ľudskej kultúry. Myslíme si, že je to zlé, ak by sme len tak sedeli a nič nerobili. Pre lovcov a zberačov to bol kedysi celkom žiaduci stav. Alebo takí poľnohospodári pred 18. a 19. storočím, ktorí si dokázali namiešať koktejl z práce aj zábavy v ich každodennom živote. Nejestvovali žiadni manažéri alebo orgány dohľadu, takže sa dalo plynule prejsť od práce k zábave, či tráveniu času s rodinou a priateľmi. Vo Francúzsku mali v roku 1700 až 84 dní dovolenky ročne. K tomu treba pripočítať ďalších 80 dní, kedy počasie bránilo poľnohospodárskej činnosti.
To všetko sa ale časom zmenilo. Priemyselná revolúcia nahradila poľnohospodárske podniky továrňami a poľnohospodárov zamestnancami. Továrnici vytvoril pevne naplánované prostredie, ktoré jasne rozdeľuje prácu a zábavu. Medzitým, vďaka hodinkám, nabral život rýchlejšie tempo a náboženskí vodcovia začali voľný čas spájať s hriechom a snažil sa nahradiť bujaré oslavy kázňami.
Ako sa robotníci začali sťahovať do miest, rodiny už netrávili čas spolu na farme. Namiesto toho, muži pracovali v továrňach. Ženy zostali doma alebo pracovali v továrňach. Deti chodili do školy, zostávali doma, alebo pracovali v továrňach. V priebehu pracovného dňa boli rodiny fyzicky oddelené, čo ovplyvnilo spôsob, akým sa ľudia bavili. Dospelí prestali hrať "detinské" hry a športy. Zábavu hľadali väčšinou v uliciach, ale tieto aktivity boli čoskoro zakázané. Útočiskom pre robotnícku triedu sa stali bary. Tu unavení robotníci pili a sledovali živé vystúpenia so spevom a tancom. Ak voľný čas dnes znamená pivo a televízor, asi vieme kde hľadať pôvod takéhoto (ne)záujmu.
V čase, keď spoločnosť vyčlenila niekoľkých privilegovaných, určitej skupine sa zmenil aj životný štýl. Aristokrati, ktorí získali svoj príjem jednoducho tým, že vlastnili kus krajiny, trávili len malú časť svojho času uspokojovaním svojich finančných požiadaviek. Aristokrati si krátili dni návštevami priateľov, konzumáciou komplikovaných jedál, lovom, písaním listov, rybárčením a návštevami kostola. Veľa času venovali aj politike, bez nároku na odmenu. Ich deti sa učili tancovať, hrať na hudobné nástroje, cudzie jazyky, hlavne latinčinu. Je nepravdepodobné, že svet bez práce bude dosť bohatý, aby si všetci mohli dovoliť takto žiť.
Keď ľudia premýšľajú o povahe sveta bez práce, často premietajú dnešné predpoklady o práci a trávení voľného času do budúcnosti. Ale ak automatizácia skutočne skoncuje s veľkou časťou ľudskej práce, takáto spoločnosť by mohla existovať na úplne iných základoch, než je tomu dnes. Dnes je primárnym účelom vzdelávacieho procesu naučiť ľudí pracovať. Vzdelávanie by sa malo preto zmeniť, učitelia by mohli zostaviť lekcie na základe toho, čo študentov najviac zaujíma. Formálne školstvo by tak zmizlo úplne. Možno by bol edukatívny proces viac zameraný na výchovu vodcov a nie pracovníkov. Viac by sa do popredia dostala filozofia a rétorika. Ľudia by sa v takom svete mohli viac podieľať na politickom a verejnom živote. Viac než to robili aristokrati v minulosti. Ak by bol väčší počet ľudí, ktorí využijú svoj voľný čas na riadenie krajiny, samotný život v takejto krajine by dával ľuďom zmysel života.
Aj spoločenský život by bol výrazne odlišný od toho súčasného. Od priemyselnej revolúcie sú rodiny počas pracovného dňa rozdelené. Vo svete bez práce budú opäť spolu. Vedci zistili, že úzke rodinné vzťahy sú číslom jeden ako prediktor šťastia. V spoločenskej súvislosti by tak svet bez práce ponúkol pravý opak depresívnym vyhliadkam.
Všeobecne platí, že bez práce budú mať ľudia omnoho viac času na svoje vášne, aktivity na poli umenia, na návštevy priateľov. Možno, že voľný čas by už prestal byť vnímaný, ako zaslúžený odpočinok po období tvrdej práce. Bola by to omnoho pestrejšia vec. Nemuseli by sme byť tak zahľadení do seba, orientovaní na svoje ego, ako dnes. Mohli by sme sa stať viac ľudskejšími. Byť človekom.
