oPeniazoch.sk, NYTimes;quartz Foto: SITA/AP;TASR/AP
Michael Porter je harvardský ekonóm, ktorý si urobil meno vďaka názorom na konkurencieschopnosť. Nedávno prišiel do hlavného mesta Islandu, aby prednášal o sociálnom procese a o tom, ako ho nedokážeme zmerať. Prítomným pripomenul, že ekonomické ukazovatele, ktoré aktuálne na ako metriku používame, majú len obmedzenú výpovednú hodnotu.
Každé islandské mesto, bez ohľadu na svoju veľkosť, má svoj vlastný bazén. Nájdete tam schátrané betónové obdĺžniky priamo pod dažďovými mrakmi, ale aj efektné vodné komplexy s viacúrovňovými vírivkami a desivo nebezpečnými tobogánmi. Domáci hovoria o viac ako 120 verejných bazénoch, zvyčajne umiestnených vonku a vyhrievaných geotermálnou energiou. Otvorené sú po celý rok. Bazény sú viac ako skromné obecné investície, viac než len občianska nutnosť, ktorá akosi vyplynula z islandskej sopečnej činnosti. Tieto verejné bazény slúžia ako komunálne srdce Islandu, ide o posvätné miesta, ktorých dostupnosť a všadeprítomnosť je vnímaná ako druh občianskeho práva. Stretávajú sa tu rodiny, mládež aj starší ľudia každý deň, v lete aj v zime. Aj keď má Island krutú klímu, v zime je aj 19 hodín tma, ľudia sú tu najspokojnejší na svete.
Základný výskum hovorí, že existuje jedna kľúčová oblasť, na ktorú by sa mali spoločnosti, a nielen tie chudobné, zamerať. Mali by poskytnúť svojim občanom dostatok príležitostí na zmenu a zlepšenie svojho života. To je podľa Portera zásadná, ale nepolapiteľná súčasť hladko fungujúcej spoločnosti. Je to presne to, čo by sa dalo na individuálnej úrovni nazvať pocitom šťastia. Zaujímavé je, že Porter so svojou prednáškou prišiel práve na Island, ktorý má rovnako ako mnohé ďalšie škandinávske krajiny, v grafoch vykreslený pocit šťastia celkom konzistentne.
“Social Progress Index,” v preklade index spoločenského pokroku, je nový nástroj na meranie toho, ako dobre spoločnosti fungujú. Index je založený na troch kľúčových oblastiach, rozdelených do niekoľkých vrstiev. Základné ľudské potreby a "základy pohody" sú prvé dve. "Naozaj, mnoho spoločností v posledných desaťročiach zlepšili prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, k potravinám a vzdelávaniu, ktoré tvoria túto základnú vrstvu," povedal Porter. Ale ak ľudia v spoločnosti, bez ohľadu na to akej, nebudú mať pocit, že dokáž zlepšiť seba alebo svoj život, určite ich to nepoteší. To je dôvod, prečo potrebujú takú spoločnosť, ktorá podporuje slobodu, prístup k pokročilému vzdelaniu, toleranciu a osobné práva, tvrdí Porter.
Vedci sa dlhodobo snažia odhaliť tajomstvo spokojného života. To, v čom sa Porterov index sa líši od predchodcov, je, že odstránil všetky finančné ukazovatele. "Myšlienka, že sociálny pokrok nastane, ak vylepšíme hospodársky rast, je pravdivá. Ale to nestačí. Ak zvýšime HDP na obyvateľa, skutočne bude náš život lepší? Vieme, že existuje silná korelácia medzi hospodárskym úspechom a sociálnym pokrokom, ale tiež vieme, že to niekedy nefunguje. Len preto, že krajina vykázala ekonomický rast a len preto, že HDP na obyvateľa stúpol, sa tieto úspechy nevyhnutne nepremietajú do lepšej spoločnosti."
Porter sa v tomto prípade odvoláva na Arabskú jar. "Videli sme celý rad krajín, ktoré dokázali skutočne veľa, pokiaľ ide o hospodársky pokrok, mali výborné ekonomické čísla, napriek tomu sa ľudia rozhodli vyjsť do ulíc, demonštrovať, že sú nespokojní so svojou situáciou," povedal. Porovnával pritom Nórsko, kde šlo HDP ruka v ruke so sociálnym pokrokom, s Kuvajtom, kde rástol výrazne len HDP.
Začiatkom 30-tych rokov minulého storočia sme si zvykli na meranie pokroku v sociálnej oblasti použitím hrubého domáceho produktu. Výsledkom je, že dnes uprednostňujeme ekonomické úsilie a úspech nad všetkým ostatným. Tento problém bol identifikovaný v roku 1990, čo prinútilo ekonómov Mahbúba ul Haqa a Amartya Sena vymyslieť index ľudského rozvoja. Podľa Portera ale aj tieto opatrenia sú stále prílišné zamerané na peniaze. Jedine ich úplné oddelenie a využitie všetkých ostatných výstupov výskumu o tom, čo robí život lepším, nám dokáže poskytnúť jasný a praktický pohľad na to, čo v tomto smere skutočne funguje.
Zatiaľ ale nie je k dispozícii žiadna jednoznačná odpoveď. A preto prichádza na scénu Reykjavík. Mesto v apríli vyhlásilo, že ako prvé mesto na svete, bude zbierať dáta pre Social Progress Index. "Island je už dnes globálnym lídrom v oblasti sociálneho pokroku, zvykli sme si na to, ako často počúvame, že život v Reykjavíku je celkom dobrý," povedal Dagur Eggertsson, starosta mesta.
"Táto nová iniciatíva má za úlohu zmapovať, v akých častiach mesta to skutočne platí a v ktorých nie. Umožní nám to ubezpečiť sa, že je šanca, aby všetci obyvatelia mesta si svorne užili spoločenský pokrok. Malo by to zároveň poskytnúť obnovenú dôveru, že vláda tu je preto, aby zlepšila kvalitu života obyvateľov," dodal. V rámci spolupráce už zbierajú všetky údaje, o ktoré má Porterov tím záujem. Ak sa podarí identifikovať medzery v tejto oblasti, ako aj v metrike, Reykjavík by si okamžite upravil index merania. "Čo meriame je často to, o čo sa usilujeme, preto je veľmi dôležité, aby sme to robili správne," povedal Eggertsson.
Index šťastia Islanďanov celkom jasne ovplyvnil krach bankovníctva v krajine po roku 2008, a pravdepodobne aj nedávny politický škandál, kvôli úniku informácii z Panama Papers musel premiér Sigmundur Davíd Gunnlaugsson odstúpiť. Ale hnev ľudu je "veľmi zdravá vec," poznamenal starosta Eggertsson, pretože ukazuje, že demokracia je živá a zdravá.
Ostatné potrebné ingrediencie ku šťastiu na Islande sú rovnosť a práva žien, dobré školy a už spomínané veľké bazény, do ktorých keď sa ponoríte, premôže vás istý nevýslovný emocionálny stav, evokujúci pocit absolútneho pohodlia.
