Bláznivé nápady miliardárov: Smrť nikdy nedávala zmysel

, the economist Foto: SITA/AP;thinkstock

Miliardári neraz financujú veľkolepé projekty a nehanbia sa za svoje prehnané ambície. História je plná príkladov bohatých mužov so širokými možnosťami. Nech už je to príklad vládcov, ktorí sa snažili rozšíriť svoju ríšu, alebo „šialencov“, ktorí neváhali vsadiť svoj život pri testovaní vlastných inovatívnych riešení, či vedcov, ktorí sa snažili o odhalenie "genézy samotného života", vždy stál za nimi nejaký mecenáš.

Dnes, pri porovnaní s históriou, nájdeme mnohé paralely. Ruský miliardár Jurij Milner chce nájsť odpoveď na veľkú existenčnú otázku, či  sme vo vesmíre skutočne sami. Spustil projekt zameraný na počúvanie signálov prichádzajúcich z vesmíru, využíva pri tom dva najväčšie rádioteleskopy na svete. Tento mesiac predstavil plán, ako by chcel poslať armádu drobných kozmických lodí, poháňaných laserovými lúčmi a vybavených všetkými druhmi senzorov, na Alfu Centauri vzdialenú 40 biliónov kilometrov.

Sir Richard Branson, šéf Virgin Group a Elon Musk, podnikateľ, ktorý stojí za úspechom elektromobilu Tesla, obaja sa pustili aj do vesmírneho biznisu cez svoje firmy Virgin Galactic a SpaceX. Branson sa snaží preraziť v zatiaľ nevídanom segmente vesmírnej turistiky, Musk svoj konečný cieľ definuje o niečo komplexnejšie, chce "umožniť ľuďom žiť na iných planétach". Kedysi patril vesmír konkurenčnému boju medzi kapitalizmom a komunizmom. Teraz sa v ňom predháňajú jednotliví kapitalisti.

Vesmír nie je jedinou hranicou, ktorú by chceli miliardári dobyť. Sergej Brin, spoluzakladateľ spoločnosti Google, dúfa, že dokáže vypestovať jednotlivé ľudské orgány z kmeňových buniek. Musk chce "prebudovať" železnice a strieľať cestujúcich po trati v hermeticky uzavretých tuneloch. Magnáti ale majú predovšetkým záujem o vyvinutie elixíru života. Peter Thiel, spoluzakladateľ PayPal, vyhlasuje, že "veľkou nedokončenou úlohou moderného sveta je, aby dokázal problém smrti, ako súčasti života, vyriešiť." Larry Ellison k tejto problematike uviedol: "smrť mi nikdy nedávala zmysel, ako môže človek byť jeden deň tu a na druhý úplne zmiznúť?" Obaja muži neváhali investovať svoje peniaze do rôznych firiem, ktorých cieľom je prísť na spôsob, ako zvrátiť proces starnutia. Dmitrij Ickov, jeden z priekopníkov ruského internetu, hovorí, že jeho cieľom je žiť až 10 000 rokov. Investoval do firmy, ktorá má za úlohu dostať ľudský mozog do softvérovej podoby.

Na konci 19. a začiatkom 20. storočia sa obrovské bohatstvo koncentrovalo v rukách ľudí, ktorí vytvorili svoje vlastné firmy. Andrew Carnegie a John Rockefeller držali väčšinu akcií svojich spoločností, rovnako ako zakladatelia Facebooku a Googlu vlastnia kontrolné podiely v tých svojich. Politický systém nebol schopný sa vysporiadať s tempom zmien. Kým Amerika bola paralyzovaná samoľúbosťou, Európu ochromili zvieracie inštinkty. Podnikatelia, vďaka peniazom z nových technológií, cítili morálnu povinnosť zasiahnuť. Alebo sa vysporiadať s problémami, ktoré politici neboli schopní vyriešiť. Dnešný stav môže byť oveľa horší, nedostatky nie sú o nič menej do očí bijúce.

Pri opätovnom pohľade do histórie vidíme, ako sa mnoho priemyselníkov, vrátane takých ako William Lever vo Veľkej Británii, J. N. Tata v Indii a Milton Hershey v Amerike, rozhodlo založiť spoločnosti, aby sa postavili zlu prameniaceho z priemyselnej civilizácie a pokúsili sa nastoliť nový druh života. Oceľový barón Carnegie, ale aj dynamitový Alfred Nobel boli posadnutí myšlienkou zrušiť navždy hrozbu vojny. Henry Ford mal ambiciózny program pre zlepšenie sveta, vrátane odstránenia kráv, ktoré neznášal. V roku 1915 vzal loďou popredných podnikateľov a mierových aktivistov do Európy, aby sa pokúsili ukončiť prvú svetovú vojnu a "dostal chlapcov zo zákopov". Vojna skončila na Štedrý deň a New York Times vyšiel s titulkom, že ju "zastavil Ford." V roku 1928 sa tento muž pokúsil obnoviť americké továrenské mesto uprostred amazonského dažďového pralesa.

Módnym trendom podliehajú aj miliardári. Žiaden z tých dnešných už nemíňa veľké peniaze, aby sa postaral o celosvetový mier. Ale psychológia veľmi bohatých sa zdá byť rovnaká. Aj dnes tu máme bizarný mix dobrých a zlých vlastností. Od géniov riešiacich skutočné problémy, cez naivitu čerstvých myšlienok, po zástupcov vyzdvihujúcich svoju vlastnú dôležitosť a altruizmus. Samozrejme je to aj o hladkaní si ega. Miliardári si navzájom konkurujú, kto dokáže vyrábať produkty, po ktorých bude najväčší dopyt, alebo kto dokáže založiť najúspešnejšiu firmu. To do určitej miery pomáha vysvetliť, prečo sa miliardári púšťajú do vesmírnych pretekov, aby si konkurovali v tom, kto prvý pošle raketu na obežnú dráhu a komu sa podarí odoslať kozmickú loď k Alfa Centauri. Ale zostaňme nohami na zemi, aj tu máme dostatočný počet príkladov, ako sa dá úsilie zamerať nesprávnym smerom. Napríklad taký dar vo výške 100 miliónov dolárov od Marka Zuckerberga nijako dramaticky nezlepšil stav na školách Newarku. Fordov amazonský experiment sa rozpadol na trosky, zamestnanci neboli ochotní akceptovať niektoré pravidlá, ako napríklad povinný square dance, či výhradné podávanie jedál americkej kuchyne. Z jeho aktivít sa nakoniec stala fraška, plavidlo prekrstili na "Loď bláznov" a Nóri mu diagnostikovali ochorenie označované za "šialenstvo veľkých mužov".

Napriek tomuto šialenstvu dokážu veľkí muži urobiť oveľa viac úžitku ako škody. Dokážu presadiť nové myšlienky. Milnerov nápad kontaktovať mimozemšťanov môže predstavovať výzvu pre Americkú vesmírnu agentúru, drobné kozmické lode budú poháňať laserové lúče a nie raketové palivo. Najtalentovanejší miliardári majú nadanie pre kombinovanie veľkolepého nápadu s intenzívnym pragmatizmom. Gates Foundation má za cieľ odstrániť detskú obrnu a vyplienenie malárie s obchodným dôrazom na detail. A niekedy grandiózny nápad dokáže konať dobro aj bez dosiahnutia konečného cieľa, stačí spomenúť Carnegieho nadáciu pre medzinárodný mier a Nobelovu cenu za mier, ktorým sa podarilo zlepšiť svet, hoci vojny zlikvidovať nedokázali. Nemôžete otriasť svetom bez toho, aby ste sa vyhli tomu, čo väčšina ľudí považuje za "problémy, ktoré treba vyriešiť".

 

Súvisiace články

Aktuálne správy