Straty na vkladoch má v rukách centrálna banka: Na čo slúži experiment so zápornými úrokovými sadzbami

Diskusia 5  
Straty na vkladoch má v rukách centrálna banka: Na čo slúži experiment so zápornými úrokovými sadzbami
Zdroj: bloomberg
Foto: SITA;TASR;thinkstock


3. 2. 2016 - Do dnešného dňa dokážu finančné trhy len ťažko stráviť informáciu, že Bank of Japan rozhodla zaviesť záporné úrokové sadzby. Pritom BOJ nasleduje Európu, ktorá sa k podobnému kroku rozhodla už v roku 2014. Prečo to ale Japonsko robí?

Možno predpokladať, že nový cieľ -0,1 percenta sa podarí dosiahnuť prostredníctvom väčších nákupov aktív, ako sú napríklad fondy obchodované na burze a investičné fondy s nehnuteľnosťami, rovnako ako obvyklé vládne dlhopisy.

V tejto súvislosti sa vynárajú dve zaujímavé a dôležité otázky. "Prečo to Japonsko robí?" a "Ako nízko môže sadzby klesnúť?"

Začnime tou druhou. Prevláda neistota o tom, ako hlboko pod nulu by centrálna banka mohla tlačiť nominálne úrokové sadzby za použitia štandardných techník, ako sú nákupy aktív. Ak má niekto svoje peniaze na bankovom účte alebo vo forme štátnych dlhopisov, spôsobí to, že ich hodnota sa bude neustále zmenšovať. Stačí stiahnuť svoje peniaze a zmeniť ich na hotovosť, schovať ho pod vankúš, alebo ich zakopať niekde na dvore. Môžeme takmer s istotou povedať, že niekde v Japonsku sa toto práve deje.

Straty na vkladoch má v rukách centrálna banka: Na čo slúži experiment so zápornými úrokovými sadzbami

Jedným z riešení, aby ľudia z bánk nevyťahovali peniaze, je jednoducho zdaniť hotovosť. Je krok, ktorý presadzuje aj ekonóm Miles Kimball z University of Michigan, ktorý už roky po celom svete preslávil vďaka evanjelizácii elektronických peňazí. John Cochrane z University of Chicago je naopak v tomto smere skeptický a poukazuje na ďalšie spôsoby, ktoré by sporiteľom pomohli, aby neprišli o svoje úspory pri zavedení záporných sadzieb. Ale väčšina z týchto techník sa spolieha na predplatené účty, ktoré by v rámci systému elektronických peňazí utrpeli ešte viac.

Zatiaľ ale pokles na -0,1 percenta nie je až tak dramatický, aby sa to prejavilo v masívnejšom prechode na hotovosť. Ale v prípade, že sa BOJ rozhodne poslať sadzby hlbšie do záporných hodnôt, dá sa očakávať niečo také, ako je systému elektronických peňazí presadzovaný Kimballom.

Poďme sa zamyslieť nad tým, prečo BOJ urobil tento krok práve teraz. Jedným z dôvodov môže byť, že od jari roku 2015 sa japonská jadrová inflácia prepadla späť do pásma okolo nuly. V prípade, že BOJ berie svoj oficiálny dvojpercentný inflačný cieľ vážne, mohlo by zavedenie zápornej sadzby pomôcť dosiahnuť tento cieľ. Ale ak by toto malo byť hlavnou motiváciou, prichádza rozhodnutie trochu neskoro, pretože inflácia sa prepadla už takmer pred rokom. Za viac pravdepodobné vysvetlenie sa dá považovať to, že BOJ sa snaží zrušiť niektoré negatívne dopytové šoky. Jedným takým je spomalenie Číny, ktoré v značnej miere ubližuje japonskému obchodu.

Druhý negatívny zásah v dopyte príde, ak sa vláda rozhodne opätovne zvýšiť dane. Vyššia daň zo spotreby uložená v roku 2014 zvýšila príjmy a ponúkla Japoncom dlhodobo pevnú fiškálnu pôdu pod nohami, aj keď to pravdepodobne dočasne poškodí ekonomiku. Jedna alebo dve zvyšovania daní môžu Japonsku pomôcť na ceste k dlhodobej fiškálnej udržateľnosti. Takže za prijatím negatívnych úrokových sadzieb by mohlo byť to, že BOJ dúfa, že v budúcnosti nebude musieť pristúpiť ku zvyšovaniu daní.

Straty na vkladoch má v rukách centrálna banka: Na čo slúži experiment so zápornými úrokovými sadzbami

Tretím dôvodom pre zavedenie negatívnej úrokovej sadzby sú fiškálne záležitosti. Čím nižšie sadzby, tým lacnejšie môže vláda refinancovať svoj dlh. Ak celý dlh refinancuje pri zápornej sadzbe, úroky sa vláde škrtnú, čo neskôr umožňuje zaviesť vyššie dane pre získanie peňazí spojených s predčasným splatením úveru. V prípade, že je vláda fiškálne zdržanlivá a odolá nutkaniu míňať, potom budú záporné sadzby fungovať ako rýchla forma speňaženia dlhu.

Všetky tieto výzvy by sa nakoniec mohli premietnuť do ešte negatívnejších sadzieb. Preto pokles na -0,1 percenta, čo si aktuálne BOJ otestovala, je len predvojom toho, čo by mohlo nasledovať. Tento test umožní centrálnej banke vytvoriť si predstavu o tom, aké ľahké je posunúť sadzby pod nulu nasadením štandardných techník. Zároveň pomôže získať informácie o tom, kedy by bolo nutné zaviesť systém elektronických peňazí ako ich popisuje Kimball. Z tohto pohľadu sa záporné sadzby dajú považovať za experiment.

So zvedením negatívnych sadzieb sú späté aj určité riziká. Je zrejmé, že japonskí sporitelia, z ktorých väčšina sú korporácie, pretože domácnosti o svoje úspory prišli, môže začať kapitál z krajiny vyvážať. Takýto únik by vyžadoval rýchly zvrat úrokových sadzieb, a dokonca by mohol podnietiť hyperinfláciu - útok na japonskú menu, čo sa nedá považovať za vzdialené nebezpečenstvo. Naopak o finančnej nestabilite sa zatiaľ hovoriť nedá. Dá sa povedať, že nízke úrokové sadzby, zdá sa zatiaľ veľa škody vo vyspelých ekonomikách nenarobili. Preto nie je pravdepodobné, že by ich zavedenie v Japonsku malo odlišný scenár. Ale ak sa prepadnú hlbšie do negatívneho pásma, veci by sa mohli náhle zmeniť. Svetové centrálne banky, koniec koncov vstupujú na doteraz nezmapované územie.