oPeniazoch.sk, CNNMoney Foto: SITA
Veľké americké technologické firmy neváhajú utrácať milióny, aby mohli ovplyvňovať európsku politiku.
Po tom, čo regionálne regulačné orgány zaujali tvrdšiu pozíciu v prípade ochrany osobných údajov a otázkach monopolu, spoločnosti ako Google stupňujú úsilie presvedčiť ich, že hrajú podľa pravidiel. Mnohé z nich sa zamerali na Brusel. Hlavné mesto Belgicka je domovom Európskej komisie, ktorá presadzuje právne predpisy EÚ. Od spoločností sa nevyžaduje, aby zverejňovali svoje lobingové aktivity v EÚ, ale z dobrovoľnej registrácie vyplýva, že americké technologické firmy patria k najväčším „sponzorom“ tohto druhu.
Google sa so sumou 4,5 milióna dolárov snažila ovplyvniť tvorbu politiky EÚ v roku 2014, ako to vyplýva z registra. To je stále neporovnateľne menej než 17,4 miliónov, ktoré spoločnosť vlani vyplatila lobistom vo Washingtone DC, ale predstavuje trojnásobný nárast oproti svojim výdavkom v Bruseli v roku 2013.
Lobisti zastupujúci Google tiež zaznamenali najväčší počet stretnutí s úradníkmi z Európskej komisie, medzi decembrom 2014 a júnom 2015 ich podľa údajov Transparency International bolo 29. Google sa v súčasnosti snaží odraziť protimonopolné obvinenia Európskej komisie, že istým spôsobom zvýhodňuje svoje výsledky vyhľadávania. Hrozí jej pokuta do výšky 6 miliárd dolárov, čo je viac ako štvrtina hodnoty jej zisku.
Google nie je sám, kto čelí zvýšenej kontrole v Európe. Vrchný súd EÚ v stredu vydal stanovisko, podľa ktorého by mohla zabrániť Facebooku a ďalším firmám v prenose veľkého množstva užívateľských dát orgánom Spojených štátov. Aj Apple, Amazon, Qualcomm a Mastercard cítia tlak regulátorov. Zároveň míňajú dosť veľké sumy na zlepšenie imidžu firmy. Microsoft uviedol, že vlani minul asi 5,4 milióna dolárov, čo bola rovnaká sumu ako rok pred tým. Táto softvérová spoločnosť má v Európou za sebou ťažkú minulosť, dostala trest od protimonopolného úradu rekordných 977 miliónov dolárov, bolo to v roku 2008. Amazon minul vlani 800 tisíc a Apple 911 tisí dolárov. Mastercard okolo 1.1 milióna. Facebook priznal za rok 2013 sumu medzi 450 – 570 tisícami, za minulý rok čísla odmietol zverejniť. Qualcom, ktorý je v súčasnosti predmetom dvoch samostatných protimonopolných vyšetrovaní zo strany EÚ, minul vlani asi 500 000 dolárov.
Aj americké spoločnost z iného sektora neváhajú pustiť milióny v Bruseli. Štyri z top 10 z pohľadu výdavkov sú z USA, Exxon Mobil priznal, že na lobovanie minul 5 miliónov eur, to je viac než ktorákoľvek iná spoločnosť. V prvej desiatke nájdeme aj General Electric, Google a Microsoft.
Lobistickí strážcovia z Bruselu, odborníci z Corporate Europe Observatory, tvrdia, že vynaložené peniaze sú len časťou obrazu. Väčšie obavy majú z "otočných dverí", keď sa z bývalých úradníkov Európskej komisie, ktorí majú presah do firemného sveta, stali poradcovia. Prax to nie je nelegálna, ale je regulovaná. Bývalí úradníci musia požiadať o povolenie dva roky potom, čo opustili Komisiu.
Šéf bruselskej kancelárie Facebooku je Erika Mann, bývalý člen Európskeho parlamentu v rokoch 1994 – 2009. Aj Per Hellstrom, senior riaditeľ regulačných záležitostí v Apple, pracoval pre Európsku komisiu viac ako 17 rokov pred tým, ako nastúpil vlani do Apple. A Tobias McKenney, v súčasnosti poradca v Google, strávil päť rokov ako politický poradca v Európskej komisii, so zameraním na rovnakú oblasť v ktorej pôsobí aj dnes, duševné vlastníctvo.
Corporate Europe Obervatory odhaduje, že v Bruseli pôsobí 30 000 profesionálnych lobistov. To je takmer jeden na každého z 33 000 zamestnancov Európskej komisie. Tento obrovský počet robí z Bruselu druhé najväčšie miesto lobovania na svete, hneď za Washingtonom DC. Odborníci hovoria, že Brusel rýchlo dobieha Washington, aj keď väčšina spoločností stále míňa oveľa menej, než vo Washingtone. „Sektor lobovania v Bruseli rastie veľmi rýchlo, pretože mnoho amerických spoločností si uvedomilo, že európske inštitúcie robia rozhodnutia, ktoré budú mať vplyv na ich budúce podnikanie," povedal Olivier Hoedeman z Corporate Europe Observatory pre CNN.
