oPeniazoch.sk, businessinsider Foto:SITA
Súčasná grécka kríza má do svojho konca ešte ďaleko. Ale nejde ani zďaleka o prvú krízu kolísky demokracie. Grécko má v tomto smere veľmi bohatú históriu.
Ekonómovia Carmen Reinhart a Kenneth Rogoff zostavili časovú os finančných kríz vo svete od začiatku 19. storočia do roku 2010 (From Financial Crash to Debt Crisis aj v rozšírenej verzii This Time Is Different: Eight Centuries of Financial Folly).
Klasifikovali 6 hlavných typov finančných kríz:
Banková kríza: Takzvaný run na banky a podobné udalosti, ktoré vedú k zlyhávaniu veľkých finančných inštitúcií. Vyžadujú nemalé vládne intervencie.
Kríza štátneho dlhu: Vláda nie je schopná splácať dlh alebo úroky z neho zahraničným veriteľom, prípadne dochádza k dramatickej reštrukturalizácii štátneho dlhu.
Domáca kríza štátneho dlhu: Podobný prípad ako predchádzajúci, ale zahŕňa skôr domácich veriteľov. Môže tiež dôjsť k zmrazeniu bankových účtov či násilnej konverzii depozít v zahraničnej mene do meny domácej.
Prepady na akciovom trhu: Akcie a akciové indexy nezadržateľne strácajú, a to aj bez zlých fundamentálnych správ.
Inflačná kríza: Ročná miera inflácie vystúpi minimálne na 20 %.
Menová kríza: Devalvácia domácej meny voči americkému doláru, prípadne inej historicky a geograficky relevantnej mene, o viac ako 15 %.
Reinhart a Rogoff overovali, či krajina v jednotlivých rokoch nedoplácala na tú či onú krízu. Na grafe sú grécke krízy od roku 1829, teda od čias, kedy sa krajina stala nezávislou na Osmanskej ríši.
Rovnako ako u väčšiny krajín inde vo svete sú zrejmé otrasy na začiatku Veľkej hospodárskej krízy na konci 20. a začiatku 30. rokov aj ďalšie finančné krízy, ktoré začali neskôr. Vo svetle súčasných problémov Grécka je zaujímavé, že krajina strávila medzi rokmi 1829 a 2010 až 87 rokov (48 %) v stave dlhovej krízy. Problémy so splácaním dlhov zahraničným veriteľom teda v Grécku nie sú žiadnou novinkou.
