oPeniazoch.sk, WSJ Foto: SITA
Stephen Fidler z denníka The Wall Street Journal načrtol päť možných vyústení súčasnej gréckej krízy z pohľadu toho, čím sa vlastne bude v Grécku platiť. Aj keď zlato a výmenný obchod do úvahy brať nebudeme, politici sú dostatočne vynaliezaví, aby nakoniec prišli s úplne iným riešením.
Grécko zostane v eurozóne
Táto možnosť by krátkodobo znamenala asi najmenší otras pre grécku ekonomiku. Národnej banke by zostal zachovaný prístup k ECB a k ňou poskytovanej likvidite pre domáce banky. Pokiaľ ide o dlhy, stále pravdepodobnejšie sa táto možnosť javí v spojení s nejakou formou úľavy, napr. zmena splátkového kalendára, ďalšie reštrukturalizácia, zníženie úrokov. Scenár predpokladá ústretovejší postoj gréckej vlády k návrhom veriteľov.
Grécko s eurom, ale mimo eurozóny
Zdá sa to ako by šlo o protirečenie, ale nemusí to tak celkom byť. Jacob Funk Kierkegaard z Peterson Institute for International Economics vo Washingtone tomu hovorí "čiernohorský variant". Ide podľa neho o najpravdepodobnejší variant pre prípad, že by krajina mala opustiť menovú úniu. "Žiadna nová drachma, z Grécka sa stal akurát ďalší relatívne chudobný jednostranne euroizovaný balkánsky štát," píše. V určitom zmysle si však nemožno predstaviť horší variant, Grécko by totiž stratilo prístup k ECB, k veriteľovi poslednej inštancie. Krajiny, ktoré používajú "cudziu" menu riskujú, že akákoľvek banková kríza okamžite prerastie do krízy solvencie. Výsledkom býva zakrpatenie finančného sektora v danej ekonomike, čo je všeobecne pre rast hospodárstva negatívny jav, prípadne by bankový systém bol vlastnený a ovládaný zo zahraničia.
Fixný kurz novej meny voči euru
Niečo podobné urobilo napríklad Estónsko v roku 1992 s nemeckou markou. Suma drachiem v obehu by bola limitovaná objemom gréckych devízových rezerv. Aktuálne by šlo asi o 5,8 miliardy eur. Pre Grékov by to znamenalo prísnu disciplínu, národná banka by ale opäť prakticky prišla o pozíciu veriteľa poslednej inštancie, nemohla by tlačiť peniaze podľa potreby.
Duálny menový systém
Drachmy a eurá by fungovali vedľa seba. Tento systém by mohol byť využitý v situácii, kedy by gréckej vláde úplne došli eurá a potrebovala by nejako splácať domáce účty, vyplácať mzdy, dôchodky a podobne. "Drachmy" by v tom prípade boli skôr poukážky denominované v eurách, ktorých hodnota pri výmene tovarov by ale bola ľuďmi vnímaná ako nižšia než hodnota nominálna. Systém môže fungovať celkom dlho, mohlo by ale začať fungovať takzvané Greshamovo pravidlo, takže by euro, ako kvalitnejšia mena, začalo postupne z obehu miznúť, pretože by ich ľudia zhromažďovali ako uchovávateľa hodnoty, a používali by prednostne spomínané poukážky. Tie by sa tak postupne stali dominantným platidlom.
Nová drachma
Prechod na novú drachmu by nemusel byť jednorazový, ale pokojne postupný. Prechod na skutočnú vlastnú menu by Grécku dalo do ruky dôležitý nástroj, a to kontrolu nad domácou menovou politikou. Drachma s pohyblivým kurzom voči ostatným menám by ale krátkodobo priniesla asi najväčšia turbulencie v ekonomike. Vzhľadom k ekonomickej výkonnosti a produktivite by prišla výrazná devalvácia a banky by sa rýchlo stali prakticky insolventnými. Dlhodobo ale Grécko devalváciu potrebuje. Lacnejší export by sa stal atraktívnejším, krajina by bola lacnejšia pre turistov a tak ďalej. Efektívnosť devalvácie dlhodobo závisí na ďalších opatreniach v ekonomike. Vyššie ceny dovozu by začali zvyšovať mieru inflácie, na čo by vláda zrejme reagovala zvyšovaním miezd a penzií. To by však obmedzovalo účinnosť devalvácie meny, pokiaľ ide o podporu exportu. Gréci by si teda museli poriadne utiahnuť opasky, čo je presne to, čo museli robiť v posledných rokoch a na čo v predchádzajúcich dekádach vôbec neboli zvyknutí.
