oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Z ročnej analýza platov generálnych riaditeľov, ktorý pripravuje americký Inštitútu hospodárskej politiky vyplýva, že šéfovia z 350 najväčších amerických firiem zarobili 303 násobok priemerného pracovníka vo svojom odvetví.
Inštitút hospodárskej politiky, EPI, ľavicového think tanku, sa rozhodol obmedziť svoju analýzu na najväčšie firmy, pretože práve tie sa významne podieľajú na zamestnanosti a často určujú platový štandard naprieč pracovným trhom.
Plat výkonného riaditeľa nerástol od čias pred finančnou krízou, ani v priebehu technologickej bubliny, ale je stále relatívne vysoko v porovnaní s historickými záznamami. V 60. a 70. rokoch minulého storočia rástol pomerne pomaly, ale od konca 80. rokov do roku 2000 to bol nárast platov riaditeľov vo vzťahu k platom pracovníkov až štvornásobný. Lawrence Mishel, ekonóm a prezident EPI, autor štúdie, tvrdí, že k tejto zmene došlo po významnom znížení najvyšších hraničných daňových sadzieb pre bohatých, v kombinácii s nárastom bonusov založených na akciovom systéme odmeňovania a zlou správou spoločností.
"Je to celkom pozoruhodná eskalácia riaditeľov vo vzťahu k všetkým ostatným," povedal Mishel pre portál Quartz. "Platy výkonných riaditeľov predstavujú asi 40 % zo zdvojnásobenia podielu horného 1%. To predstavuje celkom veľký problém."
V minulosti, kritici analýzy EPI argumentovali, že toto zvýšenie platu nie je špecifické pre vedúcich pracovníkov, ale skôr odráža rastúce rozdiely medzi nízko a vysoko kvalifikovanými pracovníkmi v celom hospodárstve. V tomto roku už štúdia hovorí o platoch generálnych riaditeľov v porovnaní s hornou 0,1 % pracujúcich, čo sú tí najviac kvalifikovaní pracovníci. Podľa aktuálnych zistení, generálni riaditelia zarábajú 5,84 krát viac ako najlepšie zarábajúci kvalifikovaní pracovníci.
Mishel hovorí, že toto zistenie pomôže dokázať silu vonkajších faktorov, ako sú úzke vzťahy medzi manažérmi a predstavenstvami. Tvrdí, že tieto vzťahy sa skrývajú za rastúcim platom riaditeľov viac, než vytváranie hodnoty. "Nemyslím si, že nájdeme nejaký dôkaz, že dnes sú generálni riaditelia obzvlášť podstatní pri raste celkovej výkonnosti ekonomiky vo väčšej miere než tomu bolo v minulosti," hovorí Mishel. "Ak nerozdeľujú ekonomický koláč disproporčne, potom to, čo robia, ukrajuje stále väčší kus koláča, a zostáva čoraz menej k dispozícii pre všetkých ostatných."
