oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Vízie budúcnosti hovoria o superinteligentných strojoch, ktoré nahradia aj tých najlepších pracovníkov v akejkoľvek náročnej úlohe. Niektorí z nás budú tieto mašinky vlastniť a niektorí budú aj pracovať, hlavne ak sa zavedie označenie "vyrobené človekom" pre vybraný remeselný tovar. Ostatní si budú užívať život, príjmy im zabezpečí vláda.
Superinteligentné roboty výrazne zmenia trhy práce. Ako naznačuje trend automobiliek, napríklad vodiči kamiónu budú pravdepodobne medzi prvými, kto príde o prácu. Ale čo teraz? Ak ste nezamestnaní, alebo pracujete na čiastočný úväzok, alebo vám nezvýšili plat už roky, mali by ste z toho obviňovať technológie?
Určite áno, hovorí bývalý výkonný riaditeľ Intelu Bill Davidow, v mierne provokačnom článku pre Harvard Business Review. "Internet bol kolosálnym ekonomickým sklamaním. Napriek všetkým svojim ekonomickým prednostiam, spôsobil nezamestnanosť a nedokázal vytvárať pracovné miesta. Zohral ústrednú úlohu v stagnácii miezd a poklese strednej triedy."
Stačí sa pozrieť na to, ako Amazon narúša klasický kamenný maloobchod. Aj keď technologické firmy ako Google a Facebook generujú obrovské príjmy, zamestnávajú pomerne málo ľudí, oproti priemyselným gigantom z minulosti, ako je napríklad IBM alebo General Motors. V roku 1970, General Motors zamestnával viac ako 600 000 ľudí, 10 násobne viac ako Google a Facebook dohromady.
Ak by sme sa mali stotožniť s Davidowym záverom, mali by sme veriť, že pre pracovníkov v celom rade odvetví by bolo oveľa lepšie, ak by internet nebol vôbec vynájdený. Takáto hypotéza je ale nepravdepodobná. Stačí sa pozrieť na americký trh práce. Americká ekonomika priniesla 3,3 milióna pracovných miest za posledný rok, ide o najlepší 12 mesačný výkon od roku 2000. Urýchlený rast počtu pracovných miest stlačil mieru nezamestnanosti na 5,5 percenta, do rozsahu ktorý Federálny rezervný systém považuje za plnú zamestnanosť.
Na druhej strane je pravda, že nízka miera nezamestnanosti bola sprevádzaná slabou účasťou na trhu práce. Ak ste si niekto nehľadal prácu aktívne, nezapočítali ho do množiny nezamestnaných. V skutočnosti, ak by pracovná sila bola na úrovni ako v roku 2007, miera nezamestnanosti by sa pohybovala okolo 10 percent. Ale väčšina ekonómov viní z tohto stavu predovšetkým nižší baby boom, odchody do dôchodku a pomalé oživenie, čo je typickým prejavom finančnej krízy. Ale nie internet.
Samozrejme, že po roku 2000 celkovo vidieť slabý nárast pracovných miest aj miezd. Ale Davidow, jeden z vedúcich výskumníkov súhry medzi automatizáciou a zamestnanosťou, nepochybuje o tom, že na vine sú internet a roboti. „Mám podozrenie, že spomalenie amerického trhu práce po roku 2000, a ďalej po roku 2007, úzko súvisí s ďalšími dvoma makroekonomickými udalosťami. Prvou z nich je prasknutie "dot-com bubliny", nasleduje zrútenie trhu s bývaním a následne finančná kríza. Druhou je dislokácia zamestnania na trhu práce v USA, spôsobila ju rýchla globalizácia a najmä prudký nárast dovozov z Číny po vstupe do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001,“ píše vo svojom nedávnom príspevku.
Nič z toho nenasvedčuje, že majú technológie škodlivý vplyv na niektoré sektory zamestnania. Aj keď výskum zaznamenal pokles pracovných miest pre strednú triedu, vrátane administratívnej činnosti a niektorých druhoch monotónnej práce v továrňach, kde nastúpila automatizácia. Ale vzostup strojov je zatiaľ len sekundárnou príčinou strastí ohľadom pracovných miest. Čo sa týka budúcnosti, môže to byť úplne inak. Našťastie, mnoho z najlepších nápadov na pomoc pracovníkom vysporiadať sa s rozširujúcou sa automatizáciou sú uplatniteľné aj počas stagnácie. Rozšírenie mzdových dotácií, či daňový odpočet je šikovný spôsob, ako za prácu platiť viac. To isté platí aj pre odstránenie nadmernej regulácie pri udeľovaní rôznych licencií, vďaka ktorým je dnes náročné rozbehnúť niektoré druhy podnikania. A netreba zabúdať ani na povolania, ktoré sú voči automatizácii úplne imúnne, napríklad odborník na interiérový dizajn, kaderníčka, alebo kozmetička sa asi robotizácie báť nemusia. Neexistuje žiadny ekonomický zákon, ktorý by dokazoval, že technológie „produkujú“ lepších pracovníkov, a to ani v dlhodobom horizonte. Jedného dňa to ale tak nebude.
Novú generáciu robotov schopných spolupracovať s ľuďmi predstavili nedávno na priemyselnom veľtrhu v Nemecku. Uviedli ich ako "revolučné". „Hovoríme o priemysle, 4,0 – inteligentná továreň bez hraníc, kde roboti a ľudia pracujú jeden vedľa druhého," povedal Olaf Kramm, generálny riaditeľ spoločnosti Fanuc. Napríklad pri výrobe náhradných dielov. Vývoj predstaveného robota zabral zhruba dva roky. Jasne zelená farba bola vybraná zámerne, má prezentovať spoluprácu medzi ľuďmi a robotmi. Medzinárodná federácia robotiky odhaduje, že počet robotov v celom výrobnom spektre vlani dosiahol 225 000 kusov, čo je 27 percentný nárast od roku 2013. Yumi je ďalší inteligentný stroj, ide o rameno, montážneho robota, ktorý dokáže vidieť a cítiť. Dokáže sa učiť pohyby veľmi rýchlo. Má intuitívne programovanie a je napojený diaľkovo na vzdialené servisné stredisko v Indii. Podľa výrobcu ABB je Yumi skonštruovaný tak, aby zvládol čokoľvek, od jemnej mechaniky náramkových hodiniek po vnútornosti tabletov a mobilných telefónov.
OSN má obavy, že autonómne roboty by nás z rozmaru mohlo jedného dňa zničiť, píše New Scientist. Spoločne s významnými osobnosťami verejného života sa obávajú vzostupu umelej inteligencie až na úroveň, kedy budú stroje múdrejšie než ľudia, ktorí ich vytvorili. Niektoré krajiny, vrátane Chorvátska a Japonska, okamžite zaujali potrebnú anti-robotiu pozíciu. "Japonské ministerstvo obrany nemá žiadny plán na vývoj robotov, ktoré by boli schopné spáchať vraždu." Aj keď je to upokojujúce, že jedna z najviac technicky vyspelých krajín na svete, sľubuje, že na niečom takom vôbec nepracuje, načasovanie je viac než zaujímavé. Deň pred tým Paramount Pictures vypustil trailer na najnovšieho Terminátora, ktorý sa rovnako ako sme videli v predchádzajúcich filmoch, krúti okolo robotov odhodlaných zničiť ľudskú rasu. Je naivné si myslieť, že najlepšia zbraň proti robotiemu povstaniu, by mohol byť nejaký protokol OSN.
