oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Zlato a meny. Kým Švajčiari v referende odmietli požiadavku, aby ich centrálna banka povinne držala 20 % devízových rezerv v zlate, holandská centrálna banka už stiahla 122,5 tony zlata z New Yorku do svojej centrály v Amsterdame. Švajčiari nechcú silný frank, Holanďania a Nemci túžia zvýšiť dôveru verejnosti. Podobný krok už urobili aj ďalšie centrálne banky v Európe v snahe zahnať obavy o bezpečnosť svojich rezerv v súvislosti s krízou eurozóny.
Po zverejnení výsledku referenda si švajčiarski centrálni bankári dozaista vydýchli. Od konca roka 2011 intervenujú proti vlastnej mene. Hlavným cieľom je ochrániť domácich exportérov, pre ktorých v priebehu eurokrízy začínal byť skoro 20 % medziročný zisky franku neúnosný. Aj keď eurokríza poľavila a útek radu európskych sporiteľov do franku poľavil, záruka, že frank neposilní pod úroveň 1,20 za euro, je pre švajčiarsky priemyselný export dôležitý.
Plán na povinné odkúpenie zlata mohol centrálnej banke túto politiku prekaziť. Devízové intervencie nie sú ničím iným než predajom nových frankov a nakupovaním eur. Švajčiarska centrálna banka by musela nanovo so skupovaním eur skupovať aj rovnaké objemy zlata, ktoré by mala neskôr zakázané predať.
Vcelku logicky tak rástol v predvečer referenda strach z toho, že švajčiarska centrálna banka nebude schopná efektívne brániť posilneniu franku priamymi devízovými intervenciami. Jediným zmysluplným variantom by potom pravdepodobne bolo zraziť úrokové sadzby podobne ako ECB do záporu. Tento variant nakoniec aj napriek neúspechu zlatého referenda zostáva v hre. Záporné úrokové sadzby na eure môžu udržiavať frank na výslní v okolí intervenčnej hranice 1,20 eur za frank, a to sa švajčiarskej centrálnej banke nemusí vôbec páčiť.
Kým Švajčiari nechávajú svoje zlato vo Veľkej Británii a Kanade, holandská centrálna banka už presunula z New Yorku do svojej centrály v Amsterdame 122,5 tony zlata, v hodnote štyri miliardy eur. Celkom 612,5 tony holandských zlatých rezerv je uložených na štyroch rôznych miestach. V Amsterdame sa teraz nachádza 31 percent, v New Yorku zostalo ďalších 31 percent, 20 percent je uložených v Ottawe a 18 percent v Londýne, píše agentúra AP. Pred nedávnym presunom zlata sa v Amsterdame nachádzalo 11 percent rezerv a v New Yorku 51 percent.
"Týmto opatrením sa holandská centrálna banka pripojila k ďalším bankám, ktoré uchovávajú väčší podiel zlata vo svojej vlastnej krajine," uvádza banka vo vyhlásení. "Tento krok by mal prispieť nielen k vyváženejšej distribúcii zlatých rezerv, ale tiež zvýšiť dôveru verejnosti," píše sa ďalej vo vyhlásení.
Rad centrálnych bánk v Európe urobil podobné kroky v posledných rokoch v snahe zahnať obavy o bezpečnosť svojich rezerv v súvislosti s dlhovou krízou v eurozóne, pripomína Wall Street Journal.
Začiatkom minulého roka uviedla nemecká centrálna banka, že presunie do Nemecka časť rezerv zo Spojených štátov a Francúzska. Z plánovaných 300 ton však z USA zatiaľ previezla iba päť ton.
