oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:SITA
Nová Európska komisia vedená Jeanom-Claudom Junckerom má za sebou ťažký štart. Z novinových titulkov by to však človek nepoznal. Ako chápal už Sherlock Holmes, pes, ktorý v noci nešteká, zvyčajne zostane bez povšimnutia. V prípade Európy ide o fiškálne pravidlá Európskej únie, pričom komisia, ktorá je v podstate strážnym psom EÚ, by mala hlasno štekať, ak niekto tieto pravidlá znevažuje.
V októbri sa zdalo, že vytie je nevyhnutné, keď dve veľké členské krajiny EÚ, Taliansko a Francúzsko, predložili pre rok 2015 rozpočtové plány, ktoré zjavne porušovali sľub pokračujúcich úsporných opatrení daný oboma vládami. Komisia oba rozpočty najprv svedomito odmietla ako nezlučiteľné s pravidlami únijného Paktu stability a rastu (SGP). Potom sa však stalo niečo, čo bolo rovnako "prapodivné" ako v poviedke Arthura Conana Doylea. Počas niekoľkých dní prišli obe krajiny s rozpočtovými miniúpravami dosahujúcimi približne 0,2 % HDP a ich ministri financií napísali komisii, že tieto rozpočty by už mali byť schválené. Komisia nereagovala, takže francúzski a talianski predstavitelia mohli tvrdiť, že posledné slovo mali oni, a nie bruselskí úradníci.
Najnovšie prognóza v skutočnosti počíta s ešte horším tohtoročným výsledkom pre Francúzsko a Taliansko, než sa pôvodne očakávalo, pričom francúzsky deficit sa má v roku 2015 mierne zvýšiť a tiež taliansky deficit očistený o cyklické vplyvy sa podľa očakávania zhorší. Pakt stability a rastu pritom predpisuje ročné zlepšenie najmenej o 0,5 % HDP.
Nová komisia teda riskuje, že hneď na začiatku svojho mandátu stratí autoritu. Otázka, či ju skutočne stratí, je pritom kľúčová, pretože udržanie vysokej miery dôveryhodnosti je nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia hospodárskej politiky v eurozóne.
Aby sme pochopili dôvod, stojí za to si pripomenúť, že jeden bývalý predseda komisie (Romano Prodi) označil pôvodné pravidlá SGP za "hlúpe", pretože jednostranné usilovanie o deficit nižší ako 3 % HDP by mohlo byť počas recesie nepatričné. Tento argument bol prijatý a SGP sa údajne stal "inteligentnejším," napríklad povolením, aby sa rozpočtové deficity očistili o vplyvy hospodárskeho cyklu, doplnením strednodobých výdavkových cieľov a zavedením únikových klauzúl.
Nové pravidlá však evidentne vyžadujú silnú inštitúciu, ktorá ich bude interpretovať a ktorej názor budú všetci akceptovať. Overovanie, či sa určitý rozpočet nachádza pod hranicou 3 % HDP stanovenú SGP, je možno jednoduché, ale v otázke, či by sa vplyv hospodárskeho cyklu mal stanoviť na 0,5 % alebo na 0,8 % HDP, prípadne či krajina dodržiava svoje strednodobé výdavkové ciele, môžu panovať odôvodnené nezhody.
Posledné slovo má mať komisia, a tým zabezpečovať dôveryhodnosť a dôslednosť pravidiel. Zdá sa však, že tento súboj prehrala už v prvom kole. Samozrejme by sa dalo tvrdiť, že SGP je potrebné nechať ležať ladom, pretože úsporné opatrenia nemajú význam v situácii, kedy eurozóne hrozí deflácia. O tom by však mala rozhodnúť komisia, nie jej fiškálne pochybné členské krajiny.
Ďalším problémom pre Európu je pes, ktorý síce šteká, ale nemá k tomu dôvod. To je prípad Veľkej Británie, ktorá bola požiadaná, aby zaplatila dodatočný príspevok do rozpočtu EÚ vo výške približne dvoch miliárd eur (čo sa rovná zaokrúhľovacej chybe v celkovom britskom rozpočte).
Dôvodom pre tento dodatočný odvod je skutočnosť, že britský Národný štatistický úrad pred niekoľkými týždňami hrdo oznámil, že hrubý národný dôchodok (HND) krajiny je oveľa vyšší, než sa predtým predpokladalo, a to nielen v roku 2013, ale aj vo všetkých predchádzajúcich rokoch. Tento rozdiel činí vrátane revízií pre roky 2002-2012 približne 350 miliárd libier (560 miliárd dolárov).
A pretože je každý člen EÚ povinný prispievať do únijného rozpočtu sumou rovnajúcou sa približne 1 % HND, revízie britských údajov nutne museli viesť k doplatku niekoľkých miliárd eur. Vláda britského premiéra Davida Camerona však deklarovala, že nemá v úmysle platiť peniaze, ktoré "Európska komisia neočakávala a nepotrebuje".
Tieto dva prípady – pes, ktorý mal štekať, ale neštekal, a pes, ktorý štekal bezdôvodne, ohrozujú základné fungovanie EÚ založené na jasnom súboru pravidiel, ktoré rázne vymáha silná komisia. Junckerova komisia riskuje, že hneď na začiatku stratí autoritu, ak dopustí, aby sa tieto pravidlá ohýbali, alebo porušovali v snahe uspokojiť domáci politické priority väčších členských štátov.
Komisia musí opäť prevziať politické a intelektuálne opraty a dospieť k rozhodnutiu. Buď vysvetliť, prečo sa pravidlá SGP musia dodržiavať aj teraz, kedy únia čelí deflácii, alebo sa dohodnúť s tými, ktorí tvrdia, že súčasná situácia volá po fiškálnom stimule. Nemôže sa vyhýbať stretu tým, že bude verejne trvať na úsporných pravidlách a potom sa len prizerať, ako ich členské štáty porušujú.
Svoju úlohu takisto zohrávajú aj vedúci predstavitelia členských krajín. Ponúkanie sa populistom môže byť lákavé z hľadiska krátkodobých volebných ziskov, avšak dlhodobé náklady v podobe straty vlastnej dôveryhodnosti aj dôveryhodnosti EÚ môžu byť veľmi vysoké.
