oPeniazoch.sk, MMF
Najprestížnejšia medzinárodná ekonomická organizácia, Medzinárodný menový fond, pripravila podrobnú štúdiu, čo sa udialo vo východnej Európe po zmene režimu. Je to o to zaujímavejšie, že ide o organizáciu, ktorá aktívne vytvárala históriu nášho regiónu za posledných 25 rokov. Nebola tu prakticky žiadna krajina, kde by sa nespustil nejaký program MMF.
Po kolapse Sovietskeho ekonomického bloku požiadali takmer všetky krajiny o pomoc Medzinárodný menový fond. S výnimkou Slovinska. Tento komplikovaný príbeh zobrazený v nasledujúcom grafe. Zelená farba značí na časovej osi, ak v danej krajine neprebiehal žiaden program MMF, zatiaľ čo ostatné farby označujú rôzne typy programov.
S príchodom MMF neprišli len peniaze, ale aj dobré rady. Stanovili sa presné podmienky ku ktorým sa pomoc v podobe pôžičky viazala. V tom čase bola v móde šoková terapia. Transformácia na troskách socialistickej ekonomiky si vyžadovala príliš tvrdé zásahy. MMF sem poslal mnoho odborníkov, ktorí zhromaždili veľké množstvo skúseností v tomto procese. Terajšia štúdia je vlastne len zhrnutím tohto procesu, ktorý prebehol v dvoch fázach. Najskôr bolo potrebné hospodárstvo stabilizovať pre nové náročné trhové podmienky, pred ktorým sa zrazu ocitlo. Potom od roku 2008, kedy už východná ekonomika pekne nerástla, vstúpila do hry kríza. Tentokrát už boli potrebné oveľa väčšie programy. Modré a zelené bubliny označujú naštartované programy MMF v regióne, ich veľkosť odráža veľkosť úverovej pomoci. Šedé kruhy označujú programy MMF mimo regiónu. Vertikálne umiestnenie bublín a kruhov ukazuje, do akej miery sa v tom čase ekonomická výkonnosť danej krajiny prepadla.
Medzi týmito dvoma obdobiami sa celý región pekne rozvíjal. Ale dnes je situácia dosť bezútešná. „Je tu reálna obava, že celý región sa dostane do začarovaného kruhu, kde sa navzájom posilňuje pomalý rast, sklamanie a odvrátenie sa od trhovo zameranej hospodárskej politiky,“ povedal zástupca riaditeľa Medzinárodného menového fondu, David Lipton, na konferencii vo Varšave, kde bola štúdia predstavená.
V skutočnosti sa už pred niekoľkými rokmi zastavil rast v porovnaní s výkonnosťou vyspelých ekonomík. Nasledujúci graf zobrazuje, aké výsledky dosiahli jednotlivé štáty zoradené do skupín, v porovnaní s priemerom vyspelých krajín. V skupine CE5 je Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko. V SEE EÚ je Bulharsko a Rumunsko. SEE XEU: Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora, Albánsko. CIS: bývalé sovietske republiky.
Ak to všetko pôjde takto ďalej, aj o 25 rokov neskôr, v roku 2039 budeme zhruba na rovnakom mieste v porovnaní s bohatými krajinami Západu. Avšak, ak by bol ročný rast v regióne vyšší o jediné percento, za 25 rokov by sme rozdiel dokonca mohli aj vyrovnať, myslí si MMF. Preto by bolo podľa jeho odporúčaní lepšie, ak by sa vedúci predstavitelia krajín rozhodovali tak, aby ekonomiky napredovali a nešli späť. mali by podľa odporúčaní prijať kroky na zabezpečenie právnej istoty, na boj proti korupcii a netreba zabúdať ani na nižšiu administratívnu záťaž. Na druhej strane MMF hovorí o "múdrejšej politike", ktorá menej narúša podmienky hospodárskej súťaže a o cielenej sociálnej politike. Samozrejme, MMF často opakuje svoju obľúbenú mantru, dnes už trocha ošúchané "štrukturálne reformy."
MMF má vo zvyku rovnako často hovoriť o tom, aké je dôležité, aby mali krajiny fungujúci bankový systém. V niektorých krajinách východnej Európy, hneď po zmene režimu, banková kríza ukrojila celých desať percent HDP. Preto bolo jasné, že to budú zahraničné banky, ktoré prinesú kapitál aj potrebné know how. Tie neváhali a skončilo to tým, že postupne obsadili 70 -90 % nových východných trhov. Nasledujúci graf zobrazuje veľké banky západných krajín, kde výška stĺpca hovorí o veľkosti úverového portfólia, zatiaľ čo horná časť ukazuje, koľko z úverového portfólia má v regióne strednej a východnej Európy. Vo východných krajinách je výška stĺpca úmerná veľkosti bankového sektora. Šedá farba predstavuje domáce zastúpenie, ostatné farby pomer zahraničných bánk. Je jasné, že súvaha zahraničnej banky je väčšia než celý bankový sektor vo väčšine krajín východnej Európy.
Počas krízy sa však banky začali obávať, že ekonomika východných krajín je zraniteľnejšia. Na druhej strane potrebovali kapitál presunúť do krízou otrasených domácich materských bánk. Zaujímavo vyšlo Slovensko v tomto pohľade. Čím viac kapitálu rástlo medzi rokmi 2004 a 2008 (horizontálna os), tým viac bánk utieklo, prípadne skončilo v rokoch 2009 a 2013 (vertikálna os). Za najväčšiu obeť možno označiť Maďarsko. Krach nehnuteľností spôsobil bankám veľké straty pri financovaní projektov, ďalší klinec do rakvy pridalo brutálne zdanenie finančných inštitúcií v tejto krajine v roku 2011. Obrázok ukazuje zmenu úverového portfólia bánk v zahraničnom vlastníctve ako percento HDP.
V ostatnom desaťročí sa východné krajiny pripájajú k Západu nielen z finančného hľadiska, ale aj z hľadiska obchodu. Dôležité je, aby väčšina krajín bola súčasťou nemeckého dodávateľského reťazca, najproduktívnejšie ekonomiky začali dodávať veľkým nemeckým korporáciám. V exporte sa Nemci stali najvýznamnejším hráčom v celom regióne, krajiny strednej a východnej Európy už medzi sebou toľko neobchodujú a s Rusmi už tiež čoraz menej. Graf ukazuje akým smerom sa uberali hlavné ťahy. Čím je krajina tmavšia, tým je otvorenejšia (tým má väčší podiel vývozu na HDP). Šípky označujú najvýznamnejšie exportné trhy pre dané krajiny. Žlté smerujú na západ, hnedé smerom k Rusku. Červené označujú vývoz v rámci regiónu.
Finančné a obchodné vlákna sú so Západom previazané tak pevne, že úplne zmenili základnú ekonomickú štruktúru oblasti. Nasledujúca mapa nám ukazuje ako. Odborníci z MMF usporiadali európske ekonomiky do štyroch klastrov na základe toho, ako silne korelujú ich ekonomické ukazovatele. Veľkou zmenou je, že na konci deväťdesiatych rokov bol náš región previazaný skôr s východoeurópskym blokom, dnes pod západným blokom, povedľa juhoeurópskych krajín. Rusko sa presunulo do východného bloku.
A na záver jeden zaujímavý údaj, ktorý poukazuje ako sa zmenila základná sadzba DPH v jednotlivých krajinách. Táto daň je považovaná za najťažšie identifikovateľnú. Na Slovensku je aktuálne platná sadzba dane z pridanej hodnoty 20 percent. Spomedzi krajín v regióne SVE je slovenská sadzba DPH aktuálne najnižšia.
