oPeniazoch.sk, SITA
Podľa Ministerstva hospodárstva SR pre aktuálnu politickú situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou sa v návrhu Energetickej politiky SR dodatočne posudzovali niektoré otázky v oblasti bezpečnosti dodávok energetických surovín.
Vládny kabinet ešte stále nerokoval o návrhu novej Energetickej politiky SR. Ten predložilo Ministerstvo hospodárstva SR (MH) na Úrad vlády SR koncom mája. Podľa rezortu hospodárstva za meškaním schvaľovania novej energetickej politiky je politická situácia medzi Ukrajinou a Ruskom. „V návrhu Energetickej politiky SR sa ešte dodatočne posudzujú niektoré otázky v oblasti bezpečnosti dodávok energetických surovín na Slovensko,“ uviedlo pre portál vEnergetike.sk ministerstvo. Podľa rezortu hospodárstva by sa mala vláda Energetickou politikou SR už čoskoro zaoberať.
Energetická politika (EP) napríklad počíta s výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Okrem výstavby tohto energetického zdroja počíta nová energetická politika aj s projektom vodnej elektrárne Sereď a s výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ. Podľa návrhu EP elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energií by sa po roku 2020 už nemala podporovať vyššími výkupnými cenami. „Budú uprednostňované tie druhy obnoviteľných zdrojov, ktoré nevykazujú fluktuáciu výroby, a ktorých výkupné ceny budú najbližšie trhovým,“ uvádza sa v stratégii.
Ministerstvo hospodárstva zahrnulo do EP aj projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom. Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline má prepájať ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni. Podľa návrhu energetickej politiky je strategickým projektom v oblasti ropy aj rekonštrukcia ropovodu Adria.
V plynárenstve nemá Slovensko podľa návrhu EP do budúcnosti veľké nové plány. Medzi najväčšie a najdôležitejšie projekty v oblasti plynárenstva zaradilo ministerstvo hospodárstva výstavbu plynovodov s Poľskom a Maďarskom. Ide však už o známe projekty, ktoré sú viac či menej rozpracované. Systém centrálneho zásobovania teplom sa dočká podpory zo strany štátu. Aspoň to vyplýva z EP, podľa ktorej by sa mal v najbližšom období prepracovať legislatívny rámec pre sektor centrálneho zásobovania teplom.
Nová energetická politika definuje hlavné ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom na rok 2050. Slovensko by sa v súčasnosti malo stále riadiť energetickou politikou schválenou ešte v roku 2008 počas vládnutia prvého kabinetu Roberta Fica.
