oPeniazoch.sk, Mises.org, tmz Foto: SITA
Dnešný kapitalizmus je obviňovaný zo súčasnej biednej ekonomickej a finančnej situácie.
Preto jeho podpora celosvetovo klesá. V globálnom prieskume až 25 percent respondentov si myslí, že slobodné podnikanie je „totálne chybné a malo by byť nahradené“. To isté si myslí až 42 percent Španielov. Majú pravdu? Je treba nahradiť kapitalizmus niečím iným?
Väčšinu ekonomických kolapsov vyvoláva, ak nie všetky, pochádzajú z neúmernej expanzie lacných peňazí z finančného sektora. Respondenti, ktorí odpovedali, že súčasťou kapitalizmu je aj systém frakčných rezerv, sa veľmi mýlia. Vôbec to tak nie je. Systém frakčných rezerv je podvod a porušenie vlastníckych práv a malo by to byť nelegálne.
Kedysi v minulosti sme mali depozitné a úverové banky. Keď ste si vložili peniaze do depozitnej banky, stále tam boli dostupné, aby ste zaplatili svoj nájom a výdavky na jedlo. Ale boli uložené v bezpečí. Úverové banky boli riskantnejšie. Keď ste si tam ukladali peniaze, vedeli ste, že budú investované a nemusí sa vám vrátiť nič. No z vyššej rizikovosti vám plynul vyšší úrok.
Na začiatku 19-storočia boli tieto dva typy bánk zlúčené. Nový typ banky sa volal komerčná banka. Veľmi rýchlo zistili komerčné banky, že by mohli s uloženými peniazmi za účelom zisku veľmi riskantne narábať. Inými slovami – poskytovať pôžičky na nebezpečné úvery. Tento mechanizmus podobne rýchlo zaujal vlády, ktoré vytvorili zákony, aby ich činnosť bola legálna.
Čiže, keď ste vložili peniaze do banky, prestávali byť vašim majetkom. Banka s nimi mohla robiť čokoľvek. Bankár mohol ísť do kasína a hrať s nimi ruletu. Zákonne to nebola lúpež, ale veľmi sa to podobalo Ponziho schéme, teda podvodu. Práve preto nešiel nikto do väzenia za krízu z rokov 2008, všetko bolo legálne.
Už v 19. Storočí bolo hlavným dôvodom finančných paník zločinné povaha frakčného bankovníctva. Z celkovej uloženej sumy zostane v banke len pár percent a so zostatkom bankári vymýšľali rôzne nekalé finančné operácie. Napožičiavali hocikomu, potom vznikol umelý rast s nutným pádom. Takto sa hospodárske cykly opakujú dodnes.
Kritici zlatého štandardu zvyknú poukazovať na tieto hospodárske cykly ako dôkaz, že dnešný monetárny a bankový systém zlyhal. Mýlia si však príčinu s následkom. Zlatý štandard nespôsoboval finančné otrasy. Skutočnou príčinou bol systém frakčných rezerv. Keď boli peniaze kryté zlatom, nemohli sa len tak ľahko rozmnožovať. Dnešné peniaze nie sú však ničím kryté, stačí ich natlačiť, koľko bude centrálna banka chcieť.
Americký Fed (centrálna banka) bol vytvorený ako následok finančných paník v rokoch 1903 a 1907, aby zabránil negatívnym dopadom frakčného bankovníctva, kde iba pár percent je na konte v banke a ostatné sa investujú a rádovo násobia. Ale ani po 100 rokov činnosti americkej centrálnej banky nemôžeme byť spokojní. Peniaze už nie sú viac uchovávateľ hodnoty. Stvorenie centrálnej banky teda nepomohlo, pretože sme od roku 1913 (kedy bola vytvorená), zažili dve najväčšie finančné krízy v dejinách. Centrálni bankári jednoducho pokračovalo v tlačení peňazí. Ale to sa dalo očakávať.
Je otázne, či pomôžu nové regulácie bankového systému. Pravdepodobne by banky boli stále o krok pred regulátormi, tak ako aj doteraz. Obväzmi sa snažíme zachraňovať systém, ktorý je prehnitý od základov. Bankovníctvo v súčasnej forme nie je žiadny kapitalizmus. Je to podvod a skorumpovaný kapitalizmus, ktorý udržuje pri živote vláda a jej zásahy. Malo by sa to celé zrušiť a zaviesť systém 100 percentne krytých rezerv s úverovými bankami, ktoré by boli ako ktorýkoľvek iný biznis a neboli by viac regulované ako výrobcovia zemiakových lupienkov.
