oPeniazoch.sk, novinky, BJP Foto: SITA
Ekonomická kríza viedla v Európe a Severnej Amerike k nárastu počtu samovrážd o viac ako 10 tisíc. Tvrdia to výskumníci z Oxfordskej univerzity a Londýnskeho ústav pre hygienu a tropickú medicínu. Svoju štúdiu zverejnili v British Journal of Psychiatry.
"Existuje veľa presvedčivých dôkazov, ktoré ukazujú na to, že recesia vedie k zvýšeniu počtu samovrážd," komentoval pre BBC Aaron Reeves z Oxfordskej univerzity, ktorý sa na štúdii podieľal.
Výskumníci analyzovali údaje z 24 krajín Európskej únie, Spojených štátov a Kanady. Zistili "viditeľný nárast počtu samovrážd" v čase krízy, keď ľudia vo veľkom prepadali dlhom, prichádzali o prácu a častejšie aj o bývanie. "Štúdia potvrdila len to, čoho sme sa dlhší čas báli. Neistota ohľadom straty zamestnania a hospodárska kríza spolu s mnohými ďalšími faktormi vedú k zlému duševnému zdraviu a samovraždám. To nám len pripomína dôležitosť preventívnych opatrení, aby sme vďaka zdravotnej starostlivosti včas rozpoznali tých, ktorým hrozí nebezpečenstvo," povedal Andy Bell, zamestnanec Mental Health Center.
Zatiaľ čo v Európe do roku 2007 počet samovrážd klesal, do roku 2009 už tu bol 6,5 percentný nárast a tento zvýšený počet sa udržal až do roku 2011. Na starom kontinente tak v krízových rokoch spáchalo samovraždu o 7950 ľudí viac.
V Kanade to po roku 2008, kedy udrela recesia, bolo ďalších 240 ľudí, v USA 4750 ľudí. Tam síce počet samovrážd rástol už pred tým, ale s krízou nárast výrazne zrýchlil.
Niektoré európske krajiny ale tento trend vôbec nepostihol, menovite Švédsko, Fínsko a Rakúsko."Veľkou otázkou sociálnej politiky a psychiatrie je, či by sa nedalo zabrániť rastu samovrážd. V niektorých krajinách sa to podarilo, čo dokazuje, že politika dokáže proti samovraždám zakročiť.Ukazuje to, že na vládnej stratégii potenciálne záleží," uviedol Reeves a dodal, že všetky tri spomínané krajiny investovali veľa do programov, ktoré pomohli ľuďom s návratom do práce, alebo im dokonca prispievali k platu.
