oPeniazoch.sk, macromarketmusings Foto: YT
Paul Krugman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2008, na konferencii usporiadanej Európskou centrálnou bankou navrhoval zvýšenie miery inflácie. Takýto návrh prichádza s ohľadom na to, že súčasný inflačný cieľ ECB vo výške 2 % krehkej ekonomike eurozóny nepomáha. Krugman sa domnieva, že keby bol cieľ zvýšený na 4 %, vyzeralo by to inak. Ide mu ale skutočne o vyššiu infláciu?
Odpoveď je záporná. V skutočnosti chce nájsť istú cestu k oživeniu agregátneho dopytu, ktorá by ekonomiku dostala do stavu plnej zamestnanosti. Vyššiu infláciu teda vníma len ako spôsob, ako sa do tohto stavu dostať. Je tu ale aj iná cesta, ktorá vyšší inflačný cieľ nezahŕňa. Ukazuje ju Izrael, ktorého ekonomika sa udržala na trende rastu dopytu aj počas krízy a bez toho, že by musel byť zmenený inflačný cieľ. Izraelská centrálna banka Bank of Israel to dokázala tým, že umožnila prechodný rast inflácie nad cieľ vo chvíli, kedy reálny produkt začal pokrivkávať.
Bank of Israel udržiavala celkové výdavky v ekonomike na rastúcom trende, čím prechodne došlo k vyššej inflácii, ktorá vyvážila prechodný pokles produktu. Celkový dopyt ale zostal stabilný. Je pravdepodobné, že to zabránilo izraelskej ekonomiky dlhodobým prepadom, ktorým si prešli Spojené štáty a eurozóna. U nich tento prístup vyskúšaný nikdy nebol. Nominálnu stabilitu je teda možné dosiahnuť bez dlhodobého zvýšenia inflácie. Stačí iba ochota na strane centrálnej banky k prechodnému zvýšeniu inflácie, ktorá vyváži pohyb reálneho produktu.
Skeptici môžu pochybovať, či sú centrálne banky schopné urobiť podobné kroky na konzistentnej báze. Možno, že izraelská centrálna banka mala len šťastie. To je relevantná úvaha, ale našťastie tu je veľmi dobrý nástroj, ktorý zabezpečí dosiahnutie požadovaného cieľa. Je ním cielenie nominálneho produktu. To by viedlo presne k tomu, že centrálna banka umožní vyššiu infláciu v dobe, kedy je produkt v útlme a naopak. Nie je potrebné, aby sa centrálna banka neustále snažila o dosiahnutie nejakej konkrétnej výšky inflácie. Tá sa nastaví sama a automaticky. Stabilizácia celkových výdavkov v ekonomike povedie aj k stabilnému monetárnemu prostrediu, kde sú šoky na strane dopytu po peniazoch vyvážené pohybom peňažnej ponuky a naopak. Dokumentuje to opäť vývoj v Izraeli.
Stačilo by teda, keby sa centrálne banky zaviazali k stabilizácii celkových výdavkov v ekonomike či k stabilizácii nominálneho produktu. Bank of Israel to počas krízy v podstate predstavovala. Fed a ECB by tomu mali venovať pozornosť.
Autorom je ekonóm David Beckworth
