oPeniazoch.sk, NYTimes Foto: SITA
Minulý týždeň som skončil výučbu na tému Veľká recesia, jej príčiny a dôsledky. Bola to zábava, na konci celého procesu sa ale objavila pálčivá otázka. Prečo nebola ekonómia v čase, keď to bolo najviac potrebné, schopná pomôcť?
Nemyslím tým, že by ekonomika bola z hľadiska politiky k ničomu. Naopak. Mala toho veľa čo ponúknuť. Lenže len málo ekonómov správne predpovedalo prichádzajúce krízy a dôvodom bolo to, že len málo z nich odhadlo, ako zraniteľný je náš deregulovaný finančný systém a zadlžené domácnosti. Pravda je ale taká, že po páde Lehman Brothers si ekonómia, ktorú nájdeme v základných učebniciach, viedla veľmi dobre. Všetci tí, ktorí tvorili ekonomickú politiku, ju ale ignorovali. To isté platí o lekciách, ktoré nám dala história.
V akom zmysle si ekonómia viedla dobre? Ekonómovia, ktorí brali vážne to, čo píšu vo svojich učebniciach, rýchlo určili správnu diagnózu: trpíme nedostatočným dopytom. Finančná kríza a prepad trhov s nehnuteľnosťami vytvorili prostredie, v ktorom sa všetci snažili obmedziť svoje výdavky. Moje výdavky sú ale vašimi príjmami a výsledkom tak bol celkový pokles príjmov a ekonomika v depresii. A všetci vieme, že takáto ekonomika sa správa úplne inak ako tá, v ktorej panuje takmer plná zamestnanosť.
Mnoho ľudí považovaných za odborníkov napríklad tvrdilo, že rozpočtové deficity povedú k prudkému rastu sadzieb a vysokej inflácii. Patrili medzi nich bankári, riaditelia firiem, politici. Ekonómovia ale vedeli, že takéto varovania sú namieste v prípade, ak sa ekonomické podmienky približujú k normálu. Za danej situácie namieste neboli a to sa skutočne potvrdilo.
Spomínaná diagnóza má jasné implikácie: problém s dopytom znamená, že znižovanie deficitov celú situáciu len zhorší. Objavilo sa ale napríklad tvrdenie, že "keď si opasky uťahujú domácnosti, mala by to isté urobiť aj vláda". Potrebné ale bolo urobiť pravý opak, pretože vládne výdavky mali vyrovnať dieru, ktorú v dopyte nechal súkromný sektor. Avšak prezident Obama začal vydávať podobné vyhlásenia a po nich nasledovali aj činy. Od roku 2010 došlo k prudkému poklesu deficitov a výsledkom je anemický rast a veľmi vysoká dlhodobá nezamestnanosť. Prečo sme teda nevyužili ekonomické znalosti, ktoré máme?
Jedným z dôvodov je to, že logika vzťahujúca sa k ekonomike v útlme nie je vždy intuitívna. Verejnosť naopak počúva na pomýlené prirovnanie medzi vládou a rodinami. Ale aj ekonomicky vzdelaní ľudia odmietajú prijať fakt, že prostý nedostatok dopytu môže vyvolať tak hlboké problémy. Tvrdia, že príčina musí byť štrukturálna. Teda niečo ako nedostatočné vzdelanie a zručnosti a podobné faktory. Ignorujú ale to, že dôkazy hovoria proti nim. Politici pri moci potom zistili, že zlé analýzy dobre slúžia ich záujmom. Ak je ich skutočným cieľom rozklad záchrannej sociálnej siete, využijú paniku okolo deficitov. A niektorí ekonómovia sú ochotní tvoriť analýzy, ktoré títo ľudia chcú vidieť. Nech už je rozhodujúcou príčinou toho, že ekonómia išla v posledných rokoch stranou, čokoľvek, dôsledky sú tragické. Väčšina utrpenia, ktorým si západné ekonomiky v posledných rokoch prešli, bola zbytočná.
Autorom je Paul Krugman, americký ekonóm, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2008. Posobí ako profesor ekonómie a medzinárodných vzťahov na Princeton University. Svoje stĺpčeky pravidlelne publikuje v denníku The New York Times.
