oPeniazoch.sk, iHNed Foto: SITA
Nemecká vláda chystá penzijnú reformu. Dva jej kľúčové body však vyvolávajú kontroverziu najmä u mladých Nemcov. Nepáči sa im, že budú znášať náklady za zvýšenie dôchodku pre matky a predčasné odchody do dôchodku.
Vyšší dôchodok pre matky aj možnosť skoršieho odchodu do dôchodku pri dostatku odpracovaných rokov. To sú dva hlavné body plánovanej dôchodkovej reformy, ktorú chce nemecká vláda schváliť ešte pred prázdninami. Hoci by sa zmeny mali pozitívne premietnuť do príjmov miliónov Nemcov, budia nevôľu predovšetkým u mladšej generácie, ktorá bude musieť znášať vyššie náklady spôsobené touto reformou. Reč je až o 11 miliardách eur ročne, píšu české Hospodárske noviny.
Výhrady majú aj ekonómovia. "Je to zrada na mladšiu generáciu, ktorá beztak v budúcnosti bude niesť väčšie bremeno nákladov. Tá navyše na rozdiel od dnešnej generácie dôchodcov a pracujúcich bude mať v starobe nižšie príjmy," kritizuje plány Klaus Zimmermann, odborník na trh práce a šéf Inštitútu budúcnosti práce (IZA)."Celkovo tieto plány budú stáť verejný rozpočet v nasledujúcich 15 rokoch vyše 200 miliárd eur," dodal v rozhovore pre televíznu stanicu ARD.
Najdrahším bodom plánovanej reformy je navýšenie dôchodku matkám, ktorým sa deti narodili pred rokom 1992. Tieto rodičky dostanú od júla o 26 až 28 eur mesačne viac. Štátnu kasu to ročne vyjde na 6,7 miliardy eur. Ďalším bodom reformy je možnosť predčasného dôchodku už v 63 rokoch pre tých, ktorí odpracovali spolu 45 rokov. Prostriedky pritom Nemcov ťažia čiastočne z toho, že tento rok štát neznížil odvody na dôchodkové poistenie, hoci tak urobiť mohol. Naďalej sa z hrubej mzdy na dôchodok odvádza 18,9 percenta, aj keď sa uvažovalo o tom, že by tento odvod mohol byť o 0,6 percenta nižší. Do budúcnosti by naopak mali odvody stúpnuť. V roku 2019 by mali dosiahnuť 19,7 % a v roku 2030 potom 22 percent. "Časy, kedy bolo Nemecko vzorným príkladom toho, ako sa reformujú dôchodkové systémy, sú minulosťou, " kritizoval plány generálny tajomník OECD Angel Gurría.
Podobne to vidí aj nemecký expert Zimmermann. "Vzhľadom k rastúcim demografickým problémom by sme aj v Nemecku mali otvorene diskutovať o tom, či je veková hranica odchodu do dôchodku v 67 rokoch ešte postačujúca, alebo či by sme ju dokonca nemali ešte zvýšiť. Dôchodok v 63 rokoch je v tejto chvíli zlý signál," tvrdí.
Šéf inštitútu IZA pritom počíta s tým, že dve tretiny tých pracujúcich, ktorí budú mať nárok ísť predčasne do dôchodku, túto možnosť aj využijú. To štát jednak vyjde draho a firmám naopak uberie kvalifikovanú pracovnú silu. Riešením by podľa neho bolo flexibilnejšie zaobchádzanie s odchodom do dôchodku. "Som pre zrušenie pevne stanovenej vekovej hranice. Kto chce dlhšie pracovať, nech tak urobí. Motiváciou pre dlhšie zotrvanie na trhu práce by napríklad mohli byť daňové úľavy," cituje ho ARD.
Andrea Nahles, ministerka práce a iniciátorka dôchodkovej reformy, považuje zmeny za spravodlivé voči všetkým generáciám. "Nikto nedostane nič zadarmo. Ľudia si to musí zaslúžiť," obhajuje svoj postoj."Kto štyridsaťpäť rokov pracoval, ten tiež štyridsaťpäť rokov platil odvody na sociálne poistenie a tým splnil svoju povinnosť voči ostatným generáciám," dodáva.
Mnohí odborníci však varujú pred negatívnymi dopadmi na celú nemeckú ekonomiku. Možnosť skoršieho odchodu do dôchodku oberie pracovný trh o kvalitných a skúsených pracovníkov. Rastúce odvody na sociálne poistenie navyše znižujú chuť firiem zamestnávať nových ľudí.
"To všetko má negatívny vplyv na budúci potenciálny rast nemeckej ekonomiky," varuje Marcel Fratzscher, šéf Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (DIW).
K podobnému záveru dospela aj štúdie renomovaného švajčiarskeho inštitútu Prognos, podľa ktorej nové dôchodkové plány spoločne s navrhovaným zavedením minimálnej mzdy ovplyvní konkurencieschopnosť nemeckých firiem. Dôvodom sú vyššie náklady na jednotku práce. Do roku 2030 by Nemecko kvôli rastu týchto nákladov mohlo výrazne prepadnúť vo svojej konkurencieschopnosti. "Vládne plány tým riskujú nielen pracovné miesta, ale stredne a dlhodobo tiež základy nášho blahobytu," cituje štúdiu Švajčiarov denník Handelsblatt.
Odpoveď na otázku, prečo Merkelovej vláda od svojich plánov neustúpi či opatrenia nereviduje, je podľa niektorých odborníkov ľahká. Stačí sa pozrieť na vekovú štruktúru obyvateľstva. V dôchodkovom veku za niekoľko rokov bude každý druhý volič. A podobná veková štruktúra je tiež v samotných stranách. Z aktuálnej štúdie Deutsche Bank vyplýva, že za posledných desať rokov podiel oprávnených voličov starších ako 60 rokov stúpol zo 32 na 34,4 percenta. Skupina šesťdesiat až sedemdesiatročných voličov sa navyše vyznačuje vysokou volebnou účasťou. Pri posledných voľbách svoj hlas vládnym stranám dalo takmer 77 percent ľudí nad šesťdesiat rokov, čo je o necelú desatinu viac než celonemecký priemer. Staršími ročníkmi je navyše zastúpených čoraz viac členov strany. Priemerný vek členov Kresťanskodemokratickej únie (CDU) je podľa Deutsche Bank 57 rokov, v Sociálnej demokracii (SPD) je to dokonca 59 rokov.
