Pristúpenie Slovenska k Protokolu z 1997 sa odkladá

Slovenskí držitelia povolení na prevádzku jadrových zariadení, spoločnosti Slovenské elektrárne a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, tak zatiaľ nemusia meniť svoje poistné zmluvy.

Slovensko zatiaľ nepristúpi k Protokolu z 1997, ktorý zmenil a doplnil Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z roku 1963. Slovenskí prevádzkovatelia jadrových zariadení, spoločnosti Slovenské elektrárne a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, sa tak nemusia obávať povinného navýšenia poistného za škody spôsobené jadrovou udalosťou. Vláda odložila svoje rozhodnutie na rok 2017. "Dobrovoľným pristúpením k Protokolu z 1997 by sa síce potenciálne zvýšila ochrana poškodených, no v protiklade s reálnym skutočným ekonomickým zaťažením prevádzkovateľov jadrových zariadení,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Úradu jadrového dozoru SR Zuzana Hosťovecká, ktorá upozornila, že pristúpenie k protokolu nie je povinné.

 

Po pristúpení k Protokolu z 1997 limit zodpovednosti pri jadrových zariadeniach energetických by vzrástol z 300 miliónov na 360 miliónov eur. Limit pri jadrových zariadeniach neenergetických, pri vyraďovaní všetkých jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov by sa zvýšil zo 185 miliónov na 360 miliónov eur. "Pri energetických zariadeniach by teda išlo o nepatrné zvýšenie poistného, zatiaľ čo pri neenergetických zariadeniach a preprave by bolo poistenie zvýšené približne dvojnásobne,“ dodala Hosťovecká. Viac by sa teda pristúpenie k Protokolu z 1997 dotklo štátnej akciovej spoločnosti JAVYS, ktorá prevádzkuje neenergetické zariadenia a stará sa o prepravu rádioaktívnych látok.

Pristúpením k Protokolu z 1997 sa bude zaoberať novovytvorená pracovná skupina. Bude zložená z viacerých zástupcov. Pod vedením Úradu jadrového dozoru SR budú analyzovať pristúpenie Slovenska k protokolu aj odborníci z ministerstiev hospodárstva, financií, spravodlivosti, životného prostredia, zdravotníctva či zahraničných vecí. Do medzirezortnej pracovnej skupiny môžu svojich zástupcov delegovať aj Národná banka Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, Kancelária Slovenského jadrového poisťovacieho poolu, Slovenské elektrárne a JAVYS. Do konca marca 2017 musí úrad jadrového dozoru predložiť na rokovanie vlády správu o stave a vývoji európskej legislatívy o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody.

Súvisiace články

Aktuálne správy