oPeniazoch.sk, origo Foto:SITA
S trikom sa pokúšali uspieť aj v iných svetových bankách, tento krát ale dvojica mužov pichla do osieho hniezda. Do Vatikánskej banky prišli s ponukou na obchod, ponúkli falošné cenné papiere v hodnote 3000 miliárd eur. Išlo o drobných podvodníkov, ale aj tento groteskný pokus môže škandálmi opradenej banke skutočne ublížiť.
Nie je to veľmi premyslený plán vybrať si jedinú banku v krajine a navštíviť ju s aktovkou, v ktorej máte 200 000 násobok HDP. Presne toto sa rozhodli urobiť dvaja muži 11. marca. Istý Američan a Holanďan, pôvodom z Malajzie si vybrali Ústav pre veci viery (IOR ), známejší pod označením Vatikánska banka. O incidente informovala talianska finančná polícia.
Do banky sa ani nedostali, členovia švajčiarskej gardy mužov zadržali až do príjazdu zástupcov talianskej daňovej polície. Podľa The Telegraph sa zločinci pri hlavnom vchode odvolávali na stretnutie s kardinálmi, ale stráž o žiadnej schôdzke informovaná nebola. Po policajne prehliadke u nich našli kufrík s neobvykle hodnotným obsahom. Falošné cenné papiere Hongkongu a USA, ale aj hotovosť. Dlhopisy ale boli vytvorené tak amatérsky, že anglické texty boli plné pravopisných chýb. Podľa polície to vyzeralo ako keby texty prekladal Google.
Talianski vyšetrovatelia si posvietili na neslávnu minulosť týchto mužov a zistili, že sa s falzifikátmi snažili uspieť aj u iných bánk vo svete. Skúšať podvod s takým množstvom peňazí, čo by stačilo na výstavbu desiatich diaľnic okolo Zeme v okolí rovníka nie je práve najšťastnejšie riešenie. Ale v prípade Vatikánskej banky ide o mimoriadne silnú ranu, zdá sa, že táto inštitúcia sa nedokáže zbaviť záležitostí ohľadom prania špinavých peňazí.
Slová Vatikánskeho hovorcu dobre popisujú skutočnú závažnosť celého prípadu. "Nemyslím si, že tu ide o veľké ryby, keď neboli schopní prekonať už prvé prekážky," vyhlásil. Zatiaľ čo sa snažil zdôrazniť, že odhalenie podvodníkov len dokazuje lepšiu ochranu banky, slová talianskeho finančného úradníka sú k realite oveľa bližšie. "Pravdepodobne si neboli vedomí toho, čo sa tam teraz dej," pričom myslel na Vatikánsku banku.
Prípad je pre Vatikán dosť bolestivý, nie však preto, že išlo o nešikovných amatérov. Obrovské množstvo peňazí a názov inštitúcie bude opäť upozorňovať na skoršie sporné prípady.
Vlani v marci zvolený pápež František bol len sotva mesiac hlavou katolíckej cirkvi, keď oznámil, že by transformoval, alebo hoci aj zatvoril IOR kvôli prevaleným škandálom. Vyhlásenie malo dostatočnú vážnosť, potvrdzuje to aj zatknutie "Monsignora 500" bývalého vatikánskeho účtovníka Nunzia Scarana vlani v lete, ktorý dostal svoju prezývku na základe bankoviek ktoré tak obľuboval. Tie vraj v jeho prípade pochádzali z prania špinavých peňazí z účtov v IOR.
Pápež František si reformu banky stanovil za prioritu a ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá má preveriť jej aktivity a právnu štruktúru. To mu ale nestačilo a do vedenia banky, ktorú označil americký časopis za najtajnostkárnejšiu, posadil svojho človeka, ktorý mal dohliadať tak na hospodárenie banky, ako aj na určovanie strategického smerovania. V roku 2010, nechal skupinu finančnej kontroly zostaviť Benedikt XVI, tá sa za čias Františka pridala k medzinárodnej organizácií, ktorá takéto skupiny združuje. Získala tak potrebné uznanie.
Počas reforiem boli zavedené niektoré úplne elementárne inovácie, napríklad vznikla na informácie oklieštená webstránka, na ktorej aktualizujú údaje o aspoň o organizácii ako takej a jej hospodárení. Podarilo sa dokončiť prvú verejnú výročnú správu za rok 2012, ktorá okrem iného ukázala, že celkové aktíva banky predstavujú zhruba 5 miliárd eur. Ide o dokument, ktorý je v prípade bežných bánk základnou požiadavkou pre transparentnosť. Vatikánska banka ale jej zverejňovanie úspešne ignorovala. Po týchto reformách zaklopali na dvere banky dvaja podvodníčkovia s ponukou na zisk prevyšujúci 600 násobok celkového majetku IOR.
Smiešny podvod, ktorý sa objavil počas procesu očistenia, opäť vyťahuje na svetlo prípady prania špinavých peňazí, na aký doplatil aj predchádzajúci šéf banky. Podľa agentúry AFP taliansky prokurátor nedávno oznámil, že Paolo Cipriani, niekdajší riaditeľ a jeho zástupca Massimo Tulli sa budú musieť pred súdom spovedať z prania špinavých peňazí v hodnote 23 miliónov eur.
Avšak, bývalého šéfa predstavenstva Vatikánskej Banky, Ettore Gotti Tedeschiho prokurátor neuznal vinným, preto vyšetrovanie proti nemu uzavrel. Pre katolícku inštitúciu to ale nemusí byť nevyhnutne dobrá správa, pretože to znamená, že nebol dôvod Tedeschi vykopnúť. Bývalého prezidenta vymenili vlani v máji, rada sa odvolávala na to, že jeho osoba je rozporuplná a vo vedení nie je dostatočne účinný. Avšak Tedeschi je presvedčený, že ho potrestali za to, že chcel banku stransparentniť. Jeho právnik agentúre Reuters povedal, že zvažujú podanie žaloby voči banke za náhradu škody, či voči médiám za ohováranie a diskreditáciu.
Od založenia Ústavu pre veci viery v roku 1942 ho sprevádzalo niekoľko škandálov, okrem iného, tí čo prežili holokaust ústav obvinili z nacistickej tajnej dohody. Tretia časť filmu Krstný otec tiež naznačuje, že Ján Pavol I. musel zomrieť krátko po svojom zvolení kvôli podozrivým transakciám v Banco Ambrosiano, v ktorej bola IOR väčšinovým vlastníkom.
Posledný a možno najbizarnejší škandál sa spája s Vatikánom kvôli homosexuálnej loby, na ktorú upozornila talianska La Repubblica. Údajne za rezignáciou Benedikta XVI.treba hľadať tlaky homosexuálneho lobizmu. Bývalý mních, dnes katolícky novinár Mark Dowd, ktorý sa netají svojou gay orientáciou, v rozhovoru pre CNN vyhlásil, že polovica, ak nie väčšina, všetkých katolíckych kňazov sú homosexuáli. A tajnostkárstvo, výčitky svedomia a útlak je ideálnou živnou pôdou pre vydieranie a manipuláciu. Existencia homosexuálnych lobistov bola len na úrovni tlačových správ, až kým ju pápež František vlani 6. júna nepotvrdil.
Pápež si tým sám sebe nastavil pascu. Po viac ako týždni prikývol na to, aby bol Battista Ricca vymenovaný do pozície preláta dohliadajúceho na vedenie banky. O mesiac neskôr, časopis L' Espresso napísal, že v roku 1999 mal Ricca intímny vzťah s Patrickom Haariom, kapitánom Švajčiarskej gardy, a že v roku 2001 ho cestou na stretnutie homosexuálov zbili. Dokonca v auguste 2001 sa zasekol vo výťahu uruguajského pápežského veľvyslanectva, keď ho privolaní hasiči vyslobodil, bol v prítomnosti mladého muža. Ricca ponúkol svoju rezignácia, ale tá prijatá nebola. Vatikán oficiálne poprel, že by tvrdenia na jeho adresu boli pravdivé. Sám pápež František vyhlásil, že počas vyšetrovania prípadu sa nič nenašlo.
