oPeniazoch.sk, WSJ Foto:SITA
Zbytočne sa hovorí o tom, že najvyšší nominál takmer výlučne používajú zločinci, pravda je taká, že raz už eurozónu tieto bankovky zachránili.
Načo vlastne potrebuje eurozóna 500 eurovky? Veď v bežnom živote obyčajných ľudí sa s nimi vôbec nestretávame, zatiaľ čo hráči v podsvetí majú práve v nich uložený majetok, alebo nimi platia pri svojich obchodoch s drogami a zbraňami. Päťstoeurovka je totiž omnoho lepšia ako stodolárovka. Rovnakú sumu v eurách dokážete oproti dolárom schovať na sedmine priestoru. Pri kšeftoch v podsvetí, kde sa vyžaduje výlučne hotovosť, ide tak o celkom vážny argument. Aký zmysel majú ale päťstovky pre nás ostatných?
"Hoci všetky tieto tvrdenia sú pravdivé, počas najhorších krízových dní v eurozóne to boli práve 500 € bankovky, ktoré zachránili zónu pred kolapsom," odhaľuje Antti Heinonen, ktorý v rokoch 1998 – 2008 dohliadal na zavedenie novej meny za Európsku centrálnu banku. Po páde Lehman Brothers sa natoľko naštrbila dôvera občanov v bankový sektor, že obyvatelia eurozóny vytiahli z bánk rekordné množstvo peňazí, v prípade úspor dostala prednosť hotovosť. Nájazdy na pobočky, ani nekonečné rady sa síce nekonali, ale ak by banky v tom čas nemali nastohované päťstoeurovky, asi by sa len ťažko dali uspokojiť tieto náhle potreby hotovosti.
Antti Heinonen zdôrazňuje, že bez 500 euroviek by únijný bankový systém nedokázal zameniť vklady za hotovosti. Až potom by nastala situácia vedúca k skutočnej panike a hromadnému „prepadu“ bankových pobočiek. Čo by bolo keby…to sa žiaľ už nikdy nedozvieme, ale je možné, že bez nezvyčajne vysokých hodnôt bankoviek, by sa finančný systém eurozóny skutočne ocitol na kraji priepasti.
Antti Heinonen sa preto domnieva, že by to bola veľká chyba, ak by sa 500 eurovky zrušili. I keď je to pravda, že ich najviac využíva podsvetie, ich funkcia rezervnej meny je ale natoľko silná, že ich množstvo pustené do behu by sa nemalo znížovať, ale naopak zvyšovať.
