oPeniazoch.sk, ČTK Foto:SITA
Ak by Ukrajina vlani podpísala asociačnú dohodu s Európskou úniou, bola by teraz na hrane hospodárskeho kolapsu. Zachránilo ju uzavretie dohody s Ruskom, povedal na bezpečnostnej konferencii v Mníchove ukrajinský minister zahraničia Leonid Kožara.
"Myslím, že ani my, ani Európska únia sme neboli pripravení pristúpiť k pridruženiu," povedal Kožara a dodal: "Keby sme zmluvu vlani podpísali, mali by sme teraz kolabujúcu ekonomiku, stále by sme rokovali o pomoci od Medzinárodného menového fondu a dúfali by sme že získame pomoc od Európskej únie."
Ukrajina má tento rok splatiť 17 miliárd dolárov, ale EÚ ju ponúkala len 600 miliónov eur. Keď Ukrajina vlani ustúpila od podpisu asociačnej dohody, dohodla sa s Ruskom na pôžičke 15 miliárd dolárov a na zlacnení ceny zemného plynu o tretinu. "Nebolo to ľahké, ale bolo to správne riešenie," povedal k tomu Kožara s tým, že v podobných situáciách vláda musí uvažovať strategicky.
Opozičný predák Vladimir Kličko ale vládu za odmietnutie asociačnej zmluvy opäť kritizoval. Ukrajinci podľa neho trvajú na pokračovaní cesty do únie. Odmietnutie zmluvy sa na Ukrajine stalo rozbuškou pre vlnu protivládnych protestov, ktoré trvajú už niekoľko týždňov. Kličko tiež kritizoval ukrajinské bezpečnostné sily za ich zásahy proti demonštrantom a pripomenul, že stále zostáva uväznených vyše 300 stúpencov opozície a 27 sa ich nezvestných.
Mníchovské rokovania, ktorých sa zúčastňuje aj americký minister zahraničných John Kerry, jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, mali pomôcť nájsť riešenie situácie na Ukrajine. Zvrhli sa ale na slovné prestrelky.
Van Rompuy na úvod zdôraznil, že budúcnosť Ukrajiny je v Európe, že EÚ stále ponúka asociačné dohody. Viditeľné ale bolo, že Európa neponúkla nič, čo by situáciu odblokovalo.
John Kerry jasne dával najavo, že USA podporujú demonštrantov a opozíciu: "Dnes nie je nikde boj za demokraciu a európsku budúcnosť dôležitejší ako na Ukrajine. USA a EÚ stoja za ukrajinským ľudom v tomto boji." Spomenul, že "túžby ľudu sú opäť pošliapané korupciou a záujmami oligarchov, ktorí používajú peniaze na potlačenie politickej opozície a disentu, ku kupovaniu politikov a médií a k oslabeniu nezávislosti súdov".
Priamo zaútočil na Rusko, keď povedal, že budúcnosť ukrajinského ľudu "nemôže závisieť na jednej krajine, navyše vynútene".
Ruský minister Lavrov ale takéto vývody odmietol a pustil sa aj do demonštrantov: "Čo má podnecovanie násilných pouličných protestov spoločné s demokraciou? Prečo nepočujeme odsúdenie tých, ktorí obsadili vládne budovy a napádajú políciu a používajú rasistické, antisemitské a nacistické slogany?"
Problémom časti ukrajinskej opozície je to, že ide o ultranacionalistov, ktorí majú tendenciu potláčať ruskojazyčnú časť obyvateľstva. Odmietajú zákon umožňujúci ruštinu používať v oblastiach s početnou ruskojazyčnou menšinou, čo zdôvodňujú ochranou ukrajinčiny. Strana Sloboda sa hlási k odkazu sporného nacionalistického povstalca Stepana Banderu. Niektorí členovia jeho hnutia spolupracovali s nacistami a pri snahe utiecť na západ sa dopúšťali zverstiev v Poľsku a Československu.
Lavrov dodal, že zatiaľ čo na Ukrajine mnohí poprední európski politici takéto akcie pokrytecky podporujú, doma tvrdo trestajú akékoľvek porušenie zákona.
