Špecifickým problémom nášho trhu práce je dlhodobá nezamestnanosť. Vyše polovica nezamestnaných Slovákov je na úrade práce evidovaná viac ako jeden rok.
Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny EÚ s najvyššou mierou nezamestnanosti. Na konci roka 2013 bolo podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR bez práce 13,5 % ekonomicky aktívnych Slovákov. Veľké množstvo nepracujúcich má negatívny vplyv nielen na samotných nezamestnaných jednotlivcov a ich najbližších, ale aj na našu ekonomiku. Ľudia bez práce majú totiž dopad na nižšiu spotrebu domácností a teda nižšie tržby obchodníkov, ale aj na nižšie daňové príjmy štátu a naopak vyššie výdavky na sociálne dávky.
Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných na Slovensku od krízového roka 2009 postupne narastá. Po masívnom prepúšťaní spôsobenom krízou pribudlo na našich úradoch práce množstvo čerstvých nezamestnaných, ktorí ak si nenašli inú prácu, sa časom zaradili do kategórie dlhodobo nezamestnaných. Ľudia, ktorí sú bez práce dlhé mesiace či dokonca roky, strácajú pracovné návyky a pre zamestnávateľov sa tak stávajú menej atraktívnymi.
Ako dlho sú nezamestnaní bez práce? | |
---|---|
Krajina | Priemerná doba evidencie (mesiace) |
Austrália | 2,2 |
Kanada | 4,7 |
Nórsko | 6,3 |
USA | 9,1 |
Mexiko | 9,4 |
Fínsko | 9,6 |
priemer krajín OECD | 10 |
Poľsko | 12,8 |
Švajčiarsko | 16 |
Česká republika | 16,6 |
Maďarsko | 17,4 |
Slovensko | 30,5 |
Zdroj: Poštová banka podľa OECD, 2012 |
Najkratšie, a to len niečo vyše 2 mesiace, sú v priemere bez práce nezamestnaní Austrálčania. Menej ako pol roka trvá nájdenie si novej práce aj nezamestnaným Kanaďanom. Dôvodom takto krátkej doby evidencie na úradoch práce je podľa nášho názoru jednak zdravý pracovný trh s nízkou mierou nezamestnanosti, okolo 6 % až 7 %, ale aj spôsob nastavenia podpory a dávok pre ľudí bez práce.
V roku 2012 bol nezamestnaný Slovák evidovaný na úrade práce v priemere až 30 mesiacov. Spomedzi ekonomík, za ktoré boli údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dostupné, je to jednoznačne najviac. Dlhý čas ale trávia na úradoch práce aj nezamestnaní Maďari, Česi a Švajčiari a to takmer jeden a pol roka. Priemerný čas trvania nezamestnanosti v krajinách OECD je pritom rovných 10 mesiacov.
Priemerná dĺžka evidencie nezamestnaných na Slovensku | |
---|---|
kategória | Priemerná doba evidencie (mesiace) |
15 až 19 rokov | |
– muži | 17,8 |
– ženy | 24,5 |
20 až 24 rokov | |
– muži | 28,9 |
– ženy | 24,9 |
25 až 54 rokov | |
– muži | 32,3 |
– ženy | 30,7 |
55 a viac rokov | |
– muži | 32,3 |
– ženy | 33,6 |
Zdroj: Poštová banka podľa OECD, 2012 |
Zaujímavo vyznieva fakt, že slovenskí muži sú v priemere na úradoch práce evidovaní o mesiac dlhšie než ženy. Väčšie rozdiely sú ale badateľné v porovnaní trvania nezamestnanosti medzi jednotlivými vekovými kategóriami a to predovšetkým medzi mladšími ročníkmi
Spomedzi nezamestnaných Slovákov sú na úradoch práce najdlhšie, až cca 33 mesiacov, evidovaní ľudia nad 55 rokov. To nie je až tak prekvapujúce vzhľadom na fakt, že v prípade takýchto nezamestnaných sa snúbia hneď dva znevýhodňujúce faktory – dlhý čas bez práce a preddôchodkový vek.
Naopak, najrýchlejšie si prácu dokážu nájsť nezamestnaní Slováci vo veku do 19 rokov. Aj takýmto chlapcom to však trvá až takmer jeden a pol roka. Práve v tejto vekovej kategórii ale svieti najväčší rozdiel v súboji pohlaví. Mladé nezamestnané Slovenky vo veku do 19 rokov sú totiž bez práce v priemere až celé dva roky.