oPeniazoch.sk, origo Foto:SITA
Na výplatný deň polovica krajiny oslavuje, veď koniec mesiaca sa niesol neraz v znamení instantných polievok, nútených nikotínových odvykačiek, búrlivé večierky vystriedali skromnejšie domáce aktivity. Nie každý si totiž dokáže rozdeliť svoju výplatu na celý mesiac. Nie je to tým, že by sme málo zarábali, skôr že nám výplata chodí mesačne a nie týždenne.
Ak nabehne výplata, uhradíme všetky bežné účty, prípadne vyrovnáme dlžoby z predchádzajúceho mesiaca. Niečo minieme na veľké nákupy, ktoré nám pomôžu so stravovaním počas nasledujúcich niekoľkých dní. Napriek tomu, že priemerné zárobky na Slovensku nedosahujú európsky priemer, napríklad plat nižší ako 400 EUR v hrubom má každý ôsmy Slovák, za posledné roky úspory v bankách a fondoch vzrástli. Sporí sa na horšie časy, najmä na starobu, pretože už vieme, že rôzne schémy verejného dôchodkového zabezpečenia nebudú zabezpečovať nijaký komfort, ale len základné prežitie.
Improvizovaný a vôbec nie reprezentatívny prieskum ukázal, že väčšina z nás sa na výplatný deň teší, niektorí sa pred ním vyslovene trasú a to aj v prípade, že im výplata chodí pravidelne. Je len mizivé percento tých, ktorí sa dozvedia o nabehnutí peňazí na účet len vďaka pípnutiu správy od banky.
Nie šetriť, ale míňať je normálne
V deň „D“ si doprajeme niečo mimoriadne. Pre niekoho to môže byť šálka drahšej kávy, pre iného večera v podniku, či návšteva pizzerie. Populárne sú aj on-line nákupy. Celý mesiac prehľadávame internet, či nenájdeme niečo čo sa nám páči. Tieto položky potom spia v nákupnom košíku až kým nenabehne výplata. Aj nákup cez počítač sa tak môže naplniť emóciami. Dámy si okrem modernizácie šatníka dožičia aj návštevu kaderníka, prípadne masáž.
Aj keby sme mali tendenciu považovať za normálnych ľudí tých, ktorí si sporia a dokážu rozumne rozdeliť svoju mzdu od prvého do posledného dňa, podľa psychológov je oslava výplaty normálna. Nie sporenie, ale míňanie je inštinktívne správanie, ako aj to, že sa niekto dokáže v rozumnej miere odmeniť. Ak je to len nejaká hračka, alebo sladkosť, nie je to žiaden problém, horšie to začína byť, ak tieto výdavky už narušia mesačný rozpočet.
S plnou peňaženkou sa ľahšie nakupujú aj zbytočné veci. Dokonca aj priemerné rodiny ich nakupujú priveľa. Potraviny, ktoré skončia v smetiaku, oblečenie, ktoré nikdy nosiť nikto nebude, rôzne hračičky, ktoré nemajú žiaden zmysel, alebo tovar, na ktorý nás upozornila reklama. Ide o inštinktívne správanie, ak máme peniaze, už nedokážeme veliť inštinktom počas nakupovania.
Smrť súvisí s výplatou
Situáciu skúša vysvetliť na stránkach Psychology Today vo svojom blogu Stephen Spiller. Je to ako ráno pred počítačom. Ľudia majú pocit, že nie sú v časovom strese a tak si prečítajú aj nejaký dlhší článok na internete. Neskôr, v popoludňajších hodinách, kedy sa blíži koniec pracovnej doby a úlohy sa kopia, nechápu ako to tak rýchlo mohlo ubehnúť a namiesto „internetovania“ sa radšej sústredia na dané úlohy, aby ich v časovom horizonte zvládli. Psychológ sa zaoberá výskumom, ako pôsobí deň výplaty na ľudské rozhodnutia. Výskum ďalej skúma, či skutočne ľudia pristupujú tak racionálne k svojim nákupom a úsporám, ako to zvyčajne predpokladajú ekonómovia. Dospel k záveru, ktorý asi nikoho neprekvapí. Ten kto má viac, míňa viac, ten kto menej, minie menej. Kto má na deň len necelých desať dolárov na pokrytie denných nákladov minie na raňajky oveľa menej, než ten, kto má na deň štyridsať dolárov. Ale ten, kto má vo vrecku štyridsať dolárov si pravdepodobne dopraje drahšie raňajky aj v prípade, že si tých 40 dolárov musí rozdeliť na štyri dni.
Robert Spiller má skúsenosť, že okrem masívnejšieho nakupovania súvisí s výplatou do istej miery aj smrť. Väčšina ľudí si totiž túto malú oslavu predstavuje niekde na večeri, alebo pri poháriku, prípadne na diskotéke. Štatistiky sú neúprosné, v deň výplaty je zvýšený počet dopravných nehôd aj konzumácia alkoholu, rastie aj počet úmrtí spôsobených aktívnejším životným štýlom.
Skutočne míňame priveľa?
Aj keď nákupná nálada je v týchto mesiacoch o niečo pozitívnejšia ako v ostatnej časti roka, hýrenie nie je vôbec typické pre všetkých. Tí, ktorí majú väčšie úspory, ako aj tí, ktorí si dokážu rozumne rozdeliť svoje peniaze počas mesiaca, sa ani po výplate nehrnú nakupovať zbytočné veci. A tí, ktorí zo svojej výplaty nedokážu vyjsť, na svoju obhajobu často uvádzajú, že by im stačilo tak o 20-30 percent viac na výplatu a boli v pohode. Nemuseli by koncom mesiaca živoriť na instantných polievkach. Ale to je zvyčajne len nenaplnený sen.
Nejde len o subjektívny pocit, že po výplate je v obchodoch viac ľudí. Podľa tržieb hypermarketov je okolo 10. dňa v mesiaci o 20 až 30 percent väčší obrat, vďaka tzv. mesačným nákupom. Aj na čerpacích staniciach je o 20 percent vyššia tržba, a to najmä v prvý piatok po výplate, kedy oveľa viac ľudí natankuje plnú nádrž a dokonca siahne aj po prémiových palivách. Podobnú skúsenosť majú aj prevádzky s donáškou jedla. Aj keď ich tržby viac ovplyvňuje počasie ako výplaty, priznávajú, že po výplatách majú ľudia odvahu vyskúšať nové a drahšie pokrmy.
Vysoký štandard
Určite máte vo svojom okolí známeho, ktorý zarába mnohonásobne viac ako vy, napriek tomu sa neštíti si z času na čas od vás požičať. To sú ľudia, ktorým peniaze pretečú rukami. Jednoducho nedokážu sporiť aj keď svojmu rozpočtu venujú náležitú pozornosť. O tom, kto nakoniec skonči v ktorej množine sa väčšinou rozhoduje ešte počas detstva. Podľa psychológov pokračujeme v nastúpenom trende, ktorý sme videli u svojich rodičov. V detstve hlboko zakorenené návyky je len veľmi ťažké zmeniť, kto je zvyknutý utrácať sa len ťažko naučí sporiť. Problém je v tom, že väčšina ľudí ani nechce meniť svoje návyky. Dokazujú to aj štatistiky finančných poradcov, podľa ktorý až 90 percent ľudí by mohlo zarábať ľubovoľnú sumu, aj tak by každý mesiac minuli presne toľko, koľko zarobia. V takom prípade nepomôže ani zvýšenie platu, lebo v prvom momente si myslia, že teraz už budú mať aj na to, čo predtým škrtali, alebo si dokonca budú aj odkladať.
Čoskoro však začnú mať pocit, že keď už začali zarábať lepšie, zaslúžia si lepší obed, väčšie auto, kvalitnejšie oblečenie a o niekoľko mesiacov sú opäť tam, že žijú od výplaty do výplaty. Dobrou správou je len to, že títo ľudia sa dokážu rovnako prispôsobiť aj pri znižovaní platu. V prvých mesiacoch je to samozrejme tragédia vyrovnať sa s novou situáciou, no nakoniec sa nájdu v rozpočte položky, na ktorých sa dá ušetriť.
Historické pozadie
Potreba míňať je v nás už od čias prehistorickej doby, keď sa jaskynní ľudia živili tým, čo ulovili. Ak sa im podarilo niečo ukoristiť, hodovali kým sa všetko nepojedlo. Mäso neboli schopní skladovať, čo sa okamžite neskonzumovalo, to sa pokazilo. Korisť moderného človeka je jeho plat. Ak sa k nemu dostane, okamžite jeho myseľ opantajú hlasy prehistorických predkov. Našepkávajú nám, aby sme výplatu rýchlo spotrebovali, peniaze „prežili“, využili, pretože len to čo zjeme je v skutočnosti naše. Tieto hlasy sú rovnako nebezpečné aj pre výhercov lotérií, ktorí sa cez výhru dostanú k mnohonásobne vyššej sume, než čo by dokázali našetriť po celý život. Skutočnosť je ale taká, že väčšina zo šťastných výhercov nakoniec po niekoľkých rokoch skončí tam, kde bola pred výhrou. Inštinkty sa dajú samozrejme prekonať, asi najúčinnejšie je určitú časť peňazí schovať, či investovať tak, aby sa nedala minúť ani keby sme veľmi chceli.
