oPeniazoch.sk, napiVG Foto:SITA
Márne je americká ekonomika tri roky mimo recesiu, počet chudobných naďalej rastie. V najväčšej svetovej ekonomika je v priemere 15 percent tých, ktorí nesiahnu na prah chudoby. Medzitým, najbohatšia vrstva dorovnala svojich straty spôsobené krízou.
V minulom roku žilo v Spojených štátoch o niečo viac chudobných, než v predchádzajúcom, a to napriek skutočnosti, že ekonomika silne rastie a akciové trhy sa zotavujú z roku 2009. Podľa oficiálnych údajov žilo vlani pod hranicou chudoby 46,5 milióna obyvateľov, v roku 2011 zaznamenali 46,2 milióna. V pomere k celkovému množstvu obyvateľstva je to 15 percentný priemer, z čoho 27,2 percenta pripadá na černochov, 25,6 % na hispáncov, aziati tvoria 11,7 %, a belosi 9,7 percenta. V porovnaní členských štátov vedie s 22 percentami Mississippi, na čele stál doteraz New Hamphsire s 8,1 percentami.
Chudoba rástla v USA v roku 2012 už šiestym rokom za sebou. Hranicou sa považuje príjem, s prihliadnutím na ceny a režijné náklady, ktorý nepresiahne v prípade štvorčlennej rodiny 23 492 dolárov ročne. Výpočet nezohľadňuje niektoré možnosti odpisu daní, zatiaľ čo niektoré sociálne dávky, ako dávky v nezamestnanosti, boli do príjmov započítané, čím sa podarilo posunúť nad hranicu chudoby asi 1,7 milióna ľudí. Čo sa týka neaktívnej vrstvy obyvateľstva, oficiálny odhad hovorí, že pod hranicou biedy je 16,1 milióna detí a 3,9 milióna osôb starších než 65 rokov.
Jedným z dôvodov zhoršenia situácie môžu byť nové pracovné miesta, ktoré sú vytvorené v takých oblastiach, kde sa veľa zarobiť nedá. Sem patria napríklad maloobchodné a reštauračné služby.
John Iceland, odborník na populáciu z Penn State University, považuje údaja za zarmucujúce. Zhoršujúca sa situácia ukazuje, že extra príjmy zo zlepšujúcej sa ekonomickej výkonnosti nie sú rovnomerne rozdelené medzi rôzne skupiny obyvateľstva. Dôkazom toho je skutočnosť, že v minulom roku akciový index S&P 500 posilnil o 16 percent, zatiaľ čo priemerný štatistický príjem stagnoval na úrovni 51000 dolárov.
Päť rokov po bankrote Lehman Brothers sa najbohatší ľudia v USA znovu dostávajú k svojmu stratenému bohatstvu, alebo dokonca rúcajú nové vrcholy. Podľa rebríčka zostavovaného časopisom Forbes, dosiahnu celkové aktíva 400 najbohatších Američanov sumu 2020 miliárd dolárov, čo je nový rekord. Je to o 300 miliárd viac ako v minulom roku. V prepočte je to výšenie o takmer 225 miliárd eur, pre porovnanie verejný dlh Slovenska ku koncu minulého roka podľa údajov Eurostatu dosiahol v nominálnom vyjadrení 37,245 miliárd eur. Bezprecedentnou sa stáva aj potrebná veľkosť majetku pre vstup do rebríčka Forbesu, najmenej 1,3 miliardy dolárov.
„Nerovnosť nie je niečím, s čím by sme sa museli zmieriť, nie je to ako počasie, s ktorým nič neurobíme. Nejde o zákony prírody alebo zákony ekonómie. Sami sme ju stvorili našimi zákonmi, ktoré oslabili odbory a znížili minimálnu mzdu, ktorá dnes leží v reálnom vyjadrení na najnižšej úrovni od 50. rokov. Naše zákony umožňujú riaditeľom veľkých firiem, aby si ukrajovali čoraz väčší koláč zo ziskov, umožňujú, aby toxické inovácie z Wall Street stáli vždy pred zamestnancami. Investície do vzdelania sú nedostatočné, špekulanti na trhu sú zdanení menej než zamestnanci. Daňový systém podporuje investície do zahraničia namiesto investícií domácich,“ sťažuje sa bývalý viceprezident a hlavný ekonóm Svetovej banky Joseph Eugene Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.
