oPeniazoch.sk, patria;lad foto: SITA
Nové dane, vyššie dane, rastúce regulácie trhu práce, nedôvera v odvodoch financií v prospech vlád. Nová celoeurópska štúdia univerzít ukazuje, ako v Európe narastá čierny trh do miliárd eur, pričom na juhu kontinentu predstavuje až tretinu ekonomík.
Na rast čierneho trhu v Európe sa pozrela štúdia britského think tanku Institute of Economic Affairs (IEA) so zapojením mnohých európskych univerzít. Európska tieňová ekonomika podľa štúdie zamestnáva približne 30 miliónov ľudí v rámci krajín Európskej únie a na juhu, teda v Taliansku, Španielsku či Grécku, generuje pätinu národného príjmu a medzi 20 až 30 percentami objemu HDP. U severských krajín je to vraj 14 %, Veľká Británia je štúdiou "vykreslená" s iba 10 %, píše ekonomický server patria.
Podľa šéfov štúdie, ktorými boli profesor ekonómie rakúskej Keplerove univerzity Friedrich Schneider a profesor Univerzity v Sheffielde vo Veľkej Británii Colin Williams za rozmachom čierneho trhu stoja najmä rast daní a strata dôvery v štát. "Vysoké úrovne vládnych výdavkov na strane jednej a zaťažovanie stále vyššími daňami na strane druhej, prinútili ako jednotlivcov tak aj firmy k ilegálnemu zamestnávaniu. Dali do pohybu nebezpečnú špirálu, "uvádzajú Schneider a Williams. Dodávajú, že s tým, ako rastie zapájanie sa do tieňovej ekonomiky, klesá výber daní, čo vedie k ďalšiemu tlaku zo strany štátu a ďalšiemu rastu čierneho trhu. Čo s tým? "Kombinácia zníženia daní, dôsledného výberu daní, podpory podnikania a tým útlmu čierneho trhu," odporúčajú autori.
Tieňová ekonomika podľa nich začína u drobností. Na čierno sa núka stráženie a výpomoc v rodinách či drobné služby, pokračuje to údržbou a stavebnými prácami od drobnejších až po veľké a nekončí ani rozsiahlymi čiernymi trhmi s alkoholom, cigaretami či palivom, hovorí za IEA Philip Booth. "Aj vo Švajčiarsku, na ktoré sa pozerá takmer ako na krištáľovo čistú ekonomiku, je podiel tej čiernej okolo 8 percent národného príjmu," uviedol. Samostatná dánska štúdia potom napríklad uviedla, že zhruba polovica Dánov si na niektoré činnosti objednáva pracovníkov neoficiálne, opäť najmä v stavebníctve. Polovica zo zamestnancov v krajine má so zamestnávaním v šedej či čiernej ekonomike osobné skúsenosti.
Autori štúdie priznávajú, že je veľmi zložité dopátrať sa mozaiky údajov, ktoré výsledný obraz čierneho trhu zložia. Ten je tak pravdepodobne ešte (oveľa?) rozsiahlejší. Podľa autorov štúdie je 10 % britského HDP zhruba 150 miliárd libier a to už je dostatočne dobrý dôvod "niečo robiť". Najmä zjednodušiť legálne zamestnanie a znížiť zdanenie práce. "To sú hlavné motory čierneho pracovného trhu," opakuje Booth.
Varovanie v Európskej únii čoraz viac narastá napríklad smerom k Francúzsku. Zaujímavá je nedávna štatistika, podľa ktorej viac než 8 tisíc francúzskych domácností vlani na daniach, kvôli výnimočnej milionárskej majetkovej dani, zaplatilo viac ako 100 % svojich príjmov. Hollandeho vláda sa napriek tomu nevzdáva myšlienky ďalšieho významného zdanenie ich príjmov.
Podľa staršieho prieskumu Eurobarometer z októbra 2007 až 6 percent Slovákov priznalo, že vykonávali prácu načierno. Situáciu mohli ešte viac pokaziť dohodári. Ku koncu vlaňajška registrovala Sociálna poisťovňa viac ako 642 tisíc dohôd. Od začiatku tohto roka, keď už majú zamestnávatelia povinnosť dohodárov prihlasovať vždy pred začatím a odhlasovať po ukončení právneho vzťahu. Sociálna poisťovňa v súčasnosti eviduje 339 552 dohodárov. Podľa Ľudovíta Kaníka väčšina z nich pracuje na dohody, za ktoré dostáva len sumu, do výšky ktorej sa odvody neplatia. Ostatné peniaze im vyplácajú firmy v hotovosti. To podľa Kaníka okrem čiernej práce spôsobí aj obrovskú dieru v štátnom rozpočte.
Pätnásť percent Slovákov priznalo, že má skúsenosť s tovarom na čiernom trhu. Najčastejšie ide o služby v domácnosti, predovšetkým upratovanie a starostlivosť o deti, či starších ľudí. Z tých, ktorí využili takéto služby alebo kúpili takýto tovar, dve tretiny tvrdia, že poskytovateľom resp. predajcom bola súkromná osoba alebo domácnosť.
V 40 percentách prípadov ide o priateľov, príbuzných a známych, 28 percent poskytovateľov predstavujú remeselníci, či opatrovateľky detí kontaktovaní prostredníctvom inzerátov alebo odporúčaní priateľmi alebo kolegami.
Najčastejším dôvodom, pre ktorý ľudia využívajú služby alebo kupujú tovar získaný prostredníctvom čiernej práce, sú nižšie ceny. Priznávajú to dve tretiny opýtaných, zatiaľ čo jedna pätina uvádza, že takéto služby sú rýchlejšie.
