oPeniazoch.sk, patria;lad foto: SITA
Nezamestnanosť v Španielsku dosiahla 27 percent, mladí ľudia utekajú z Portugalska a Írska. Štvrtina Grékov tvrdí, že má problémy so zaplatením potravín. Hoci táto situácia pripomína podmienky počas Veľkej depresie, Európa nemá na riešenie žiaden plán.
Nemeckom navrhnutá stratégia núti krajiny na juhu ďalej znižovať verejné výdavky, znižovať mzdy a tlačiť dole ceny. Všetko až do vtedy, kým sa obnoví ich konkurencieschopnosť. Pri súčasnom tempe pokroku by to ale podľa Goldman Sachs mohlo trvať viac ako desať rokov. Píše o tom server patria.cz
Situácia tak vyvoláva otázku. Existuje nejaký bod zlomu, pri prekročení ktorého už Európania povedia "dosť"?
Protesty proti uťahovaniu opaskov sa už samozrejme objavili, žiadna krajina sa ale doteraz eura nevzdala. Jeho podpora navyše zostáva vysoká aj v krajinách ako je Španielsko, Grécko či Taliansko. Tí, ktorí minulý rok očakávali, že Grécko z menovej únie odíde, podcenili ochotu krajiny prejsť si ťažkým obdobím a nevystaviť sa neistým dôsledkom exitu.
Vedenie eurozóny však možno robí chybu, keď sa spolieha na trpezlivosť Európanov. Tá je síce veľká, určite ale nie je neobmedzená. Ak sa neukáže svetlo na konci tunela, rozprúdi sa diskusia o tom, aké prínosy a náklady by opustenie eura predstavovalo. A potom by už mohli veci veľmi rýchlo nabrať potrebný spád.
Podobný vývoj už nastal napríklad v Argentíne v 90. rokoch. Vtedy sa krajina rozhodla skrotiť hyperinfláciu prepojením kurzu svojej meny s dolárom. Zároveň ale vyvolala prudký rast úverov v dolároch a následne rast miezd a celkových nákladov firiem. Jej konkurencieschopnosť sa prepadla. Očakávalo sa, že krajina bude ochotná prejsť si bolestivú obnovou konkurencieschopnosti, aby si zachovala pevný kurz. Po troch rokoch recesie prevládali pocity, že nech už by devalvácia priniesla čokoľvek, nemohlo by to byť horšie ako nekončiaca depresia. Pouličné nepokoje vyústili do zvrhnutia vlády, prišiel default a krajina upustila od udržiavania pevného kurzu.
Ako veľmi sa dnešná situácia v Európe podobá situácii v Argentíne? Argentínska ekonomika sa počas troch rokov prepadla o 8%. Podľa MMF dosiahne pokles portugalskej ekonomiky na konci tohto roka asi 8 %. U španielskej ekonomiky to je 6 % a v prípade Grécka 23 %. Eurozóna by sa nemala spoliehať na zdanlivú popularitu eura. Podpora pevného kurzu bola aj v Argentíne rozšírená, no zrazu sa všetko obrátilo. Počas mesiaca, kedy vypukli nepokoje, ukazovali prieskumy verejnej mienky, že 62 % obyvateľov chce zachovať pevný kurz. To je podobná podpora, akú má teraz euro u Španielov či Grékov.
Ekonómovia banky Société Générale očakávajú, že nezamestnanosť v Španielsku vzrastie v roku 2015 na 30 %, aktuálne údaje hovoria o strašných 27,2 percentách. Až po roku 2015 by malo nastať zlepšenie. Rast nezamestnanosti by mal trvať do roku 2015 aj vo Francúzsku a Taliansku. V Nemecku by sa nezamestnanosť mala naopak držať na stabilnej úrovni a potom klesať.
Problému nezamestnanosti v eurozóne sa vo svojej novej analýze venuje aj Natixis. Ekonómovia tejto banky poukazujú na to, že jej rast v krajinách ako Francúzsko, Španielsko, Taliansko či Portugalsko sa považuje buď za dôsledok fiškálneho uťahovania či za odraz štrukturálnych problémov.
