oPeniazoch.sk, zastúpenie EK Foto:TASR
Dane dlho patrili medzi národné kompetencie, ktorých sa EÚ príliš nedotýkala. Kríza však situáciu zmenila a dnes sú dane predmetom diskusií na európskej úrovni. Európska komisia vydáva odporúčania pre konkrétne krajiny s cieľom zlepšiť daňovú disciplínu na vnútroštátnej úrovni a tým zamedziť rastu deficitov a verejného dlhu.
„EÚ nemala žiadne právomoci zasahovať do toho, koľko členské štáty míňajú pokiaľ ich rozpočty a verejný dlh boli na udržateľnej úrovni. Avšak ak krajiny míňajú príliš veľa a sú nútené si veľa požičiavať, tak to môže ohroziť hospodársky rast a stabilitu celej eurozóny", uviedol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
V rámci posilnenia rozpočtového dohľadu a makroekonomickej koordinácie vydala EK odporúčania adresované desiatim členským štátom. V prípade Slovenska išlo o odporúčania v oblasti zlepšenia efektívnosti výberu DPH, prepojenie zdaňovania nehnuteľností s trhovou hodnotou majetku či zníženia daňovo-odvodového zaťaženia pre zamestnancov s nízkymi mzdami. Tento rok sú krajiny eurozóny po prvýkrát povinné posielať do Bruselu návrhy národných rozpočtov pred ich schválením národnými parlamentmi.
Už žiadne raje ani podvody
Európske krajiny strácajú 1 bilión eur ročne na daňových príjmoch v dôsledku daňových podvodov, daňových únikov a šedej ekonomiky. To zodpovedá približne 20 percentám všetkých daňových príjmov. To je dôvod prečo sa zintenzívňuje spolupráca na európskej úrovni v boji proti daňovým podvodom, únikom a daňovým rajom.
V decembri 2012 prijala EÚ akčný plán boja proti daňovým podvodom. Vymedzuje v ňom rozsiahly súbor súčasných i budúcich opatrení na zvýšenie transparentnosti, zlepšenie spolupráce medzi daňovými správami a zlepšenie výberu daní. Zahŕňa napríklad rozhodný postoj EÚ voči daňovým rajom nad rámec súčasných medzinárodných opatrení, metódy na zamedzenie agresívneho daňového plánovania, prijatie kódexu európskeho daňovníka, zavedenie európskeho daňového identifikačného čísla, preskúmanie ustanovení zabraňujúcich zneužívaniu v kľúčových smerniciach EÚ a spoločné usmernenia na sledovanie peňažných tokov.
Ide aj o daňovú spravodlivosť – čestní daňoví poplatníci by nemali byť vystavení vyšším daniam, aby vykryli daňovú stratu spôsobenú podvodníkmi. Boj proti daňovým podvodom je síce zodpovednosťou každej krajiny, ale vyžaduje si aj koordinované úsilie zo strany EÚ nakoľko daňové podvody často prechádzajú hranice a opatrenia prijaté v jednej krajine môžu mat negatívny dopad na iné krajiny.
Rastúcu dôležitosť tejto témy potvrdzuje aj jej zaradenie na najbližší summit európskych lídrov, ktorý sa bude konať 22. mája. Ministri financií členských štátov nedávno prisľúbili rozsiahlejšiu výmenu informácií v rámci spolupráce v boji proti daňovým únikom. Európska komisia plánuje rozšíriť povinnosť výmeny informácií aj na iné zdroje príjmov ako úroky.
► Slovensko ma v rámci EU relatívne nízke celkové daňové zaťaženie na úrovni 28,5 % HDP výrazne pod priemerom EU 38,8% (2011).
► Pomer daňového zaťaženia k HDP je na Slovensku piaty najnižší po Lotyšsku, Bulharsku, Rumunsku a Litve.
► Najväčší podiel na celkových daniach majú odvody 43 %, nasledujú nepriame dane 37,9 % a priame dane vo výške 19,1 %. Pomer priamych dani v porovnaní s EU je nízky, zatiaľ čo podiel odvodov má SR druhý najvyšší v rámci EÚ.
