oPeniazoch.sk, SITA
Inštitút hospodárskej politiky (IHP) navrhuje smerovať ku konsolidácii verejných financií okrem zmien na výdavkovej strane aj zvýšením daní z nehnuteľností, vína, úprave spotrebných daní z tabaku a tiež zefektívnením výberu DPH
Správa „ROZPOČET: Konsolidovať bez zmien v príjmoch je podľa IHP nereálne“ rozšírená o vyjadrenie ministra financií Ivana Mikloša v šiestom a siedmom odseku.
BRATISLAVA 14. februára (SITA) – Konsolidovať verejné financie tak, aby Slovensko mohlo dosiahnuť 3-percentný deficit v roku 2013, bude bez zmien na príjmovej stránke rozpočtu nereálne. Tvrdí to šéf Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko. „Akákoľvek vláda príde, dotkne sa daňového zaťaženia,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii Palko s tým, že je tiež pravdepodobné, že nová vláda pristúpi aj k úpravám v priamych daniach. Nemusí to však znamenať zrušenie rovnej dane.
Podľa IHP je rovnako nevyhnutné pri konsolidácii urobiť poriadok vo výdavkovej stránke rozpočtu, bez zmien v príjmoch to však nepôjde. Inštitút navrhuje aj niektoré konkrétne zmeny, ktoré by mohli do rozpočtu priniesť stovky miliónov eur. Jednou z nich je zvýšenie dane z nehnuteľnosti o 50 %, čo by za dva roky mohlo do verejných zdrojov priniesť 300 mil. eur. Podľa Palka je síce pravdou, že túto daň majú v rukách samosprávy, existujú však podľa neho legislatívne predpoklady, aby sa takýto krok dal zrealizovať.
Rovnako by podľa inštitútu bolo vhodné zaviesť spotrebnú daň z tichého vína, ktorej sa vlády doteraz vyhýbali. Zavedením dane vo výške 33,75 centu na liter by sa podľa odhadov inštitútu mohli zvýšiť príjmy rozpočtu za dva roky o 50 mil. eur. IHP takisto navrhuje zmenu systému výpočtu spotrebných daní z tabakových výrobkov, čím by si mohol rozpočet prilepšiť o 40 mil. eur.
Veľké rezervy má Slovensko podľa IHP aj vo výbere dane z pridanej hodnoty. Podľa odhadov by totiž Slovensko pri ideálnom výbere dane z pridanej hodnoty mohlo mať v rozpočte navyše až 2,5 mld. eur. Podľa Palka je však reálne, aby sa zefektívnením výberu tejto dane aspoň na úroveň priemeru OECD do rozpočtu dostalo dodatočných 700 mil. eur ročne.
Na výdavkovej strane je podľa Palka nevyhnutná komplexná reforma. Znamená to prehodnotiť opodstatnenosť rôznych príspevkových a ďalších organizácií pod jednotlivými ministerstvami, ale aj prehodnotiť jednotlivé štátne dávky. Niektoré z nich sú totiž podľa Palka prežitok a niektoré dokonca deformujú hospodársku súťaž.
Podobne aktuálnu situáciu vníma aj minister financií Ivan Mikloš. Na výdavkovej strane príliš priestoru na plošné škrty podľa neho nie je, treba štrukturálne zmeny. „Bude nevyhnutné zmeniť fungovanie verejného sektora ako takého. Verejný sektor, ako funguje dodnes, nemôže ďalej fungovať, pretože je príliš neefektívny. Problémom je, že už ďalej nejakými plošnými škrtmi sa veľmi nebude dať ísť a bude treba zasiahnuť do štruktúry,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii Mikloš.
Rovnako ako predstavitelia IHP, aj Mikloš tvrdí, že bez zvyšovania niektorých daní sa konsolidačné plány zrejme naplniť nepodarí. „Ale my chceme ak zvyšovať, tak len také dane, ktoré neohrozia pracovné miesta,“ tvrdí minister. Priestor pritom vidí v niektorých spotrebných daniach, v majetkových daniach a v environmentálnych daniach. Rovnako rozsiahly priestor vidí v zvýšení efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty, ale aj spotrebných daní a transferovom oceňovaní u nadnárodných korporácií.
