oPeniazoch.sk, ČTK
Vyššie teploty a čoraz častejšie suchá vedú k znižovaniu výnosu aromatického chmeľu v tradičných chmelárskych oblastiach v Európe. Zároveň sa znižuje obsah alfa látok, ktoré určujú chuť a horkosť piva. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej pracovali vedci z brnianskeho Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR – CzechGlobe. Podmienky na pestovanie chmeľu sa budú v Európe meniť nerovnomerne, uviedol v utorok v tlačovej správe vedúci výskumného tímu Martin Možný.
„Výsledky ukazujú, že kvôli rastu teplôt vzduchu dozrieva chmeľ až o 20 dní skôr ako v minulosti. Dozretie sa navyše posúva do horúcich dní, čo má negatívny dopad na obsah alfa látok,“ uviedol Možný. Pokles množstva zrážok a epizódy sucha majú negatívny vplyv na výnos. Predpokladaný pokles výnosu do roku 2050 je v rozmedzí od štyroch do 18 percent a obsah alfa látok o 20 až 31 percent oproti súčasnosti.
Z hodnotenia údajov z meteorologických meraní od roku 1970 a údajov z modelových projekcií do roku 2050 vyplynulo, že sa podmienky pre pestovanie chmeľu budú meniť nerovnomerne. Lepšie na tom budú severnejšie položené pestovateľské regióny, ako je bavorské Hallertau či české Žatecko, ktoré vychádza zo štúdie v porovnaní regiónov vôbec najlepšie. Naopak horšie na tom budú južne položené regióny, ako je Slovinsko alebo oblasť Tettnang v južnom Nemecku blízko Bodamského jazera. Regiónov na pestovanie chmeľu nie je veľa, rastlina je náročná na špecifické klimatické aj prírodné podmienky.
Pestovatelia majú viacero možností, ako si produkciu udržať. „Môžu presunúť chmelnice do vyšších nadmorských výšok, do miest s vyššou hladinou spodnej vody v údoliach riek, stavať zavlažovacie systémy či pestovať odolnejšie odrody. Môžu tiež inak orientovať riadky na poli a proti intenzívnemu slnečnému svitu používať tienenie, čo je však pomerne drahé,“ dodal Možný. Niektoré z týchto postupov sa už osvedčili vo vinárstve.
