oPeniazoch.sk, Redakcia
Slovensko sa v porovnaní hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily neustále medzi krajinami Európskej únie prepadá. Podľa najnovších údajov Eurostatu má slabšiu ekonomiku v únii už iba Bulharsko. Otázne však je, či ide o skutočný obraz slovenského hospodárstva. Dáta zverejňované Eurostatom sú totiž už roky predmetom pochybností.
Hrubý domáci produkt Slovenska na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahol podľa predbežných údajov Eurostatu v minulom roku už len 67 percent priemeru Európskej únie. Znamená to, že vlani nás v tomto ukazovateli predbehlo aj krízami zmietané Grécko a za nami zostalo už iba Bulharsko.
Čísla z Eurostatu tiež hovoria o tom, že hrubý domáci produkt Slovenska na obyvateľa sa voči priemeru krajín Európskej únie v posledných rokoch výrazne znižoval a za posledné dva roky klesol o celých 5 percentuálnych bodov.
Pritom do roku 2015 to bol úplne odlišný príbeh s približovaním k vyspelým západným ekonomikám a podľa toho istého Eurostatu bol hrubý domáci produkt Slovenska na hlavu voči priemeru únie o celých 12 percentuálnych bodov vyšší na úrovni 79 percent. Susedov vo Visegrádskej štvorke sme rýchlo predbehli a výkonom hospodárstva sme sa približovali aj Českej republike.
Výrazný zlom však nastal v roku 2016, kedy podiel slovenského hrubého domáceho produktu na obyvateľa pri zohľadnení kúpnej sily v krajine výrazne klesol a odvtedy sa nepozviechal. A to napriek tomu, že hospodársky rast na Slovensku bol vyšší, ako priemerný rast v Európskej únii. Ako je to možné? Hoci slovenská ekonomika má svoje "tigrie" časy jednoznačne za sebou, odpoveďou je predovšetkým metodika výpočtu.
Problémom je metodika
Kameň úrazu je totiž v tom, že ekonómovia, analytici ani štatistici sa nevedia zhodnúť v tom, ako čo najpresnejšie vypočítať cenovú hladinu, čo nie je úplne to isté, ako počítať rast cien. Výsledkom je, že v jednotlivých krajinách sa napokon počíta rozdielne a rozdielne sú následne aj údaje o hrubom domácom produkte na hlavu v parite kúpnej sily.
Aby bola situácia ešte zamotanejšia, Štatistický úrad SR v roku 2019 pristúpil na zmenu metodiky, ktorou navýšil cenovú hladinu na Slovensku v celom časovom rade. Eurostat však zmeny aplikoval podľa svojich zásad iba tri roky späť, teda od roku 2016. Preto ten výrazný skok.
Základným problémom je však to, ako sa cenová hladina meria v jednotlivých krajinách. Ako upozorňujú analytici Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií, za vykazovanou stagnáciou slovenskej ekonomiky je rast cenovej hladiny, ktorá sa od roku 2015 zvýšila najviac spomedzi všetkých krajín únie. Hoci iné údaje, napríklad o vývoji deflátora HDP, ktorým sa očisťuje vývoj cien pri výpočte ekonomického rastu, či o vývoji samotnej inflácie, naznačujú rast cenovej hladiny oveľa pomalší.
Bývanie dvojnásobne drahšie ako v Poľsku?
"Štatistiky Eurostatu na základe dát nášho štatistického úradu už niekoľko rokov ukazujú, že naša cenová úroveň je voči vyspelým krajinám veľmi vysoká, čo kúpnu silu miestnych príjmov znižuje," uviedol pre web oPeniazoch.sk analytik VÚB banky Michal Lehuta. Tieto čísla však podľa neho nevzbudzujú veľkú dôveru. Čiastkové dáta totiž ukazujú, že podľa Eurostatu je napríklad bývanie na Slovensku viac ako dvojnásobne drahšie ako v Poľsku, takmer dvojnásobne drahšie ako v Maďarsku a takmer o polovicu drahšie ako v Česku.
Podľa analytikov z IFP problém v prípade Slovenska prehlbuje aj otvorenosť ekonomiky. Hoci totiž HDP v stálych cenách, ktorý meria objem produkcie, rastie rýchlejšie ako v ostatných krajinách, HDP v parite kúpnej sily meria kúpyschopnosť našich príjmov.
"V otvorenej ekonomike za rovnaký objem produkcie nevieme vždy doviezť rovnaký objem tovarov. Rast objemu reálnej produkcie je v porovnaní s rastom životnej úrovne na Slovensku vyšší každý rok v priemere až o 0,5 percentuálneho bodu, pretože ceny dovážaných tovarov stúpajú rýchlejšie než ceny vyvážaných tovarov. To spomaľuje konvergenciu k priemeru EÚ," píšu vo svojej štúdii.
Skutočnosť zostáva otázna
Ako je teda na tom Slovensko ekonomicky v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie v skutočnosti? Zdá sa, že na základe ukazovateľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily sa to jednoznačne povedať nedá. Čo je však zrejme neodškriepiteľným faktom, rýchle dobiehanie vyspelých krajín únie sa v posledných rokoch výrazne spomalilo, ak nie úplne zastavilo.
Namiesto čísel ako takých by sme sa teda mali zrejme radšej sústrediť na posúvanie našej ekonomiky vpred. "Do budúcna nám ako odkaz zostáva stále to isté: produkovať a predávať aj do zahraničia viac tovarov a služieb s čoraz vyššou pridanou hodnotou, aby naše príjmy rástli rýchlejšie," dodal analytik VÚB banky Michal Lehuta.
