Téma starobných dôchodkov a penzijného systému je na Slovensku stále mimoriadne populárnou. Koaličná Slovenská národná strana sa najnovšie zaviazala, že za rast minimálnych miezd nezahlasuje bez zvýšenia minimálnych dôchodkov. Mnohí odborníci však tvrdia, že dôchodkový systém na Slovensku je pre budúce generácie neudržateľný. Akú dôveru má systém u samotných Slovákov a koľko z nich sa v starobe nechce spoliehať iba na peniaze od štátu?
Ako vyplýva z februárového prieskumu spoločnosti ResSOLUTION, v ktorom bola respondentom položená otázka či si myslia, že slovenský dôchodkový systém zabezpečí adekvátne príjmy na dôchodku dnešným mladým ľuďom, penzijný systém si u Slovákov veľkú dôveru nezískal. Až 30,9 percenta opýtaných systému určite nedôveruje a 31,1 percenta respondentov mu skôr nedôveruje.
Naopak opýtaných, ktorí dôchodkovému systému určite alebo skôr dôverujú, bolo iba na úrovni 15 percent. Neutrálny postoj zaujalo 22,8 percenta respondentov. Ako sa zdá, najnegatívnejšie hodnotia aktuálne nastavený mechanizmus najmä mladí ľudia. Až dve tretiny mladých ľudí od 15 do 34 rokov totiž označilo odpovede, podľa ktorých im systém určite alebo skôr nezabezpečí adekvátne príjmy v starobe.
Veľmi kriticky vnímajú štátny penzijný systém aj vysokoškolsky vzdelaní Slováci a spomedzi jednotlivých regiónov majú výrazne negatívny pohľad na túto otázku aj západniari a Stredoslováci. Podľa školského hodnotenia tak priemerná známka 3,74 nastavila dôchodkovému systému jasné zrkadlo. O to prekvapivejšie sú odpovede Slovákov, ako sa na dôchodok pripravujú po finančnej stránke.
Na dôchodok z prvého piliera sa spolieha takmer každý tretí
Až 29 percent z celkového počtu 511 respondentov totiž uviedlo, že na dôchodok sa po finančnej stránke nepripravujú alebo nepripravovali vôbec a ich celý príjem tak bude pozostávať zo štátneho dôchodku z prvého piliera. O niečo zodpovednejšie sa na dôchodok zabezpečuje asi 45 percent opýtaných, ktorí si sporia v druhom dôchodkovom pilieri. V doplnkovom dôchodkovom sporení na úrovni tretieho dôchodkového piliera si šetrí 31 percent respondentov.
Dokáže slovenský dôchodkový systém zabezpečiť adekvátne príjmy dnešným mladým ľuďom?
O niečo menej populárne je dlhodobé investovanie do akcií, fondov, dlhopisov či nehnuteľností, ktorého sa aktívne zúčastňuje 22,6 percenta opýtaných. Dlhodobé sporenie na termínovaných a sporiacich účtoch či v hotovosti si vedie štvrtina respondentov. Výraznejšie rozdiely vo finančnej príprave možno pozorovať medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva.
Takpovediac ľahostajní a veľkou mierou spoliehajúci sa na štát sú Slováci starší ako 55 rokov ako aj respondenti so základným vzdelaním, keďže práve tieto skupiny označili vo viac ako 40 percentách ako jediný budúci príjem dôchodok z prvého piliera. Pracovne najproduktívnejšia kategória vo veku 35 až 54 rokov si lepšiu finančnú situáciu v starobe snaží zabezpečiť najmä sporením v druhom dôchodkovom pilieri, kde sporí 60,5 percenta ľudí v tomto veku.
V predstihu si svoju dobrú finančnú situáciu na dôchodku chcú zabezpečiť mladí ľudia do 34 rokov ale aj dopytovaní s vysokoškolským vzdelaním. Práve najvzdelanejšia skupina vykazuje najväčší podiel respondentov sporiacich si v druhom pilieri, treťom pilieri, Slovákov dlhodobo investujúcich do akcií, dlhopisov, fondov či nehnuteľností a taktiež dlhodobo sporiacich na termínovaných a sporiacich účtoch. Ovplyvnené to môže byť najmä vyššou finančnou gramotnosťou vzdelaných ľudí ale aj lepšími pracovnými pozíciami, v ktorých im napríklad zamestnávatelia môžu prispievať do tretieho piliera.
