oPeniazoch.sk, ČTK
Protesty európskych poľnohospodárov, ktoré sa začali už vlani, sa postupne rozšírili z východnej časti Európskej únie na západ. Farmárov trápia drahé úvery, tlak na ceny, výkyvy počasia a tiež lacný dovoz, hlavne z Ukrajiny. Sťažujú sa však aj na prílišnú reguláciu. Belgickí a francúzski poľnohospodári využili dnešný summit EÚ v Bruseli, aby dali svoju frustráciu najavo aj pred politikmi.
Hoci razancia protestov mohla európskej politike zaskočiť, nespokojnosť už doutnala dlhší čas a bolo len otázkou času, kedy preskočí iskra a protesty vzplanú v plnej sile, napísal bruselský server Politico. Na poľnohospodárov podľa neho dolieha aj vplyv maloobchodných firiem a podnikov z agrochemického sektora, teda najmä výrobcovia hnojív.
V Európskej únii platí spoločná poľnohospodárska politika, ktorá funguje na systéme dotácií a ktorá okrem iného zohľadňuje rozdiely medzi východom a západom únie, vrátane rozdielov v cenách a v odmeňovaní. V poslednom čase na poľnohospodárov predovšetkým na východnom krídle únie dolieha aj negatívny vplyv lacného dovozu z Ukrajiny. Tej dala Európska komisia (EK) v roku 2022 výnimku z ciel, aby jej pomohla zmierniť dopady ruskej vojenskej invázie na ekonomiku. Tento týždeň EK výnimku predĺžila o ďalší rok, a to do júna 2025.
Politico píše, že „poľnohospodárov žmýkajú vplyvní maloobchodníci a agrochemické firmy“. Systém dotácií, na ktorý európski poľnohospodári spoliehajú, potom zvýhodňuje veľkých hráčov. Vojna na Ukrajine situáciu len zhoršila a nárast cien plodín, ako je pšenica, sa ukázal ako krátkodobý. Ruská vojenská agresia potom prevrátila obchodné toky, takže výsledkom je prebytok ponuky.
Prví boli poľskí poľnohospodári
Ako prví vycestovali do ulíc poľskí poľnohospodári, ktorí už vlani na jar začali blokovať hraničné priechody s Ukrajinou. Protesty sa ale postupne rozšírili aj do ďalších krajín, ako je Nemecko a Francúzsko. A hoci dôvody na nespokojnosť sa v jednotlivých krajinách líšia, vysoké náklady a klesajúce príjmy poľnohospodári spomínajú prakticky všade.
Vo východnej časti EÚ začali protestovať najmä poľskí poľnohospodári, neskôr sa k nim vo väčšej miere pridali aj poľnohospodári z Rumunska. V Česku je napríklad časť poľnohospodárov nespokojná s dotáciami a mieni sa obrátiť na Ústavný súd. Vládne nastavenie dotácií pokladajú za diskriminačné voči stredne veľkým podnikom a družstvám.
V Nemecku sa poľnohospodári sťažujú hlavne na vládne škrty v dotáciách na naftu, vo Francúzsku potom na zmluvy o voľnom obchode a na pravidlá ochrany životného prostredia, ktoré podľa nich znižujú schopnosť vytvárať zisk. Vo všeobecnosti potom poľnohospodárom prekážajú drahé energie a vyššie ceny vstupov v kombinácii s prepadom reálnych cien, ktoré poľnohospodári dostávajú za svoju produkciu.
Prudký rast dopytu po olivovom oleji
Analýza serveru Politico ukazuje, ako ziskové marže poľnohospodárov ovplyvňovali vzostup a následný pád nielen cien, ale aj výrobných nákladov. V 11 krajinách EÚ výrobné ceny poľnohospodárov od roku 2022 do roku 2023 klesli o viac ako desať percent. Len Grécko a Cyprus zaznamenali zodpovedajúci nárast tržieb svojich farmárov, k čomu ale prispel prudký rast dopytu po olivovom oleji.
Ceny, ktoré poľnohospodári dostávajú za svoju produkciu, v únii dosiahli vrchol v roku 2022, odvtedy klesajú. Podľa údajov štatistického úradu Eurostat medzi tretím štvrťrokom 2022 a rovnakým obdobím roka 2023 klesli v priemere takmer o deväť percent. Znížili sa ale aj náklady. Zárobky poľnohospodárov sa však v krajinách EÚ vyvíjali nejednoznačne, teda niekde klesli, inde sa zvýšili. Veľmi pritom záleží na konkrétnom poľnohospodárskom sektore.
Index cien poľnohospodárskej produkcie podľa Eurostatu ukazuje, že priemerná cena produktov, ako sú obilniny a mlieko, v minulom roku klesla. Naopak, ceny olivového oleja a zemiakov sa zvýšili.
Popri sťažnostiach na lacný dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny sa unijní poľnohospodári sťažujú aj na obnovenie rozhovorov o uzatvorení obchodnej zmluvy s zoskupením juhoamerických krajín Mercosur. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire zopakoval, že Paríž si neželá, aby bola dohoda o voľnom obchode s krajinami Mercosur podpísaná v jej súčasnej podobe, pretože chýbajú záruky, že dovážané produkty budú spĺňať pravidlá EÚ. Európska komisia však uviedla, že o uzavretie dohody stále usiluje.
