oPeniazoch.sk, TASR
Bohaté štáty sa na dvojdňovom parížskom samite pre nový globálny finančný pakt zaviazali, že uvoľnia stovky miliárd dolárov na pomoc chudobnejším krajinám. Na samite v Paríži sa zišli svetoví finančníci, aktivisti a približne 40 lídrov vlád a štátov, väčšinou z rozvojových krajín, ktorých ekonomiky tvrdo zasiahla séria kríz v súvislosti s ochorením COVID-19 a ruskou inváziou na Ukrajinu.
Lídri boli pod tlakom, aby z ich rokovaní vyplynuli jasné výsledky, keďže ekonomiky po krízach zápasia s rastúcim dlhom. Potrebujú tiež masívne investovať do čistej energie na obmedzenie globálneho otepľovanie na prijateľnú úroveň. Bohaté krajiny na samite sľúbili prerozdeliť 100 miliárd USD (91,03 miliardy eur) z prostriedkov Medzinárodného menového fondu (MMF) chudobným štátom.
V záverečnom komuniké sa uvádza, že existuje „veľká pravdepodobnosť“ dokončenia presun časti z nevyužitých špeciálnych práv čerpania (Special Drawing Rights, SDR) bohatých štátov v rámci MMF na financovanie boja s klimatickou zmenou v rozvojových krajinách. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril nádej, že sľub z roku 2020 poskytnúť 100 miliárd USD na financovanie klimatickej zmeny chudobnejším krajinám bude tento rok splnený. Podľa aktivistov však sľúbených 100 miliárd USD ani zďaleka nepokryje skutočné potreby chudobných krajín.
Medzinárodná agentúra pre energetiku (EIA) tento týždeň odhadla, že ročné investície len do čistej energie sa budú musieť v priebehu dekády zvýšiť na takmer 2 bilióny USD pre zachovanie cieľa parížskej dohody o obmedzení globálneho otepľovania. Macron predtým vyzval na zavedenie daní z finančných transakcií, leteniek a lodnej dopravy na financovanie boja proti klimatickej zmene a chudobe. Na konferencii opäť odznelo, že takmer 80-ročný finančný systém, podporovaný Svetovou bankou a MMF, už nie je vhodný na to, aby čelil výzvam 21. storočia a potrebuje rozsiahle reformy.
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v prejave kritizoval medzinárodné inštitúcie: „S týmto mechanizmom sú bohatí vždy bohatí a chudobní vždy chudobní.“ Hoci medzi lídrami panuje zhoda o potrebe reforiem finančného systému, pri určení nového smeru sa dosiahol len menší pokrok. Macron, hostiteľ samitu, privítal konsenzus v otázke reformy globálnych finančných inštitúcií, aby sa stali „efektívnejšie, spravodlivejšie a lepšie prispôsobené dnešnému svetu“.
V záverečnom komuniké sa spomína celkové zvýšenie úverovej kapacity multilaterálnych rozvojových bánk (MDB), medzi ktoré patria Svetová banka, Medziamerická rozvojová banka, Ázijská rozvojová banka, o 200 miliárd USD v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Na uskutočnenie tejto reformy MDB bude potrebné viac kapitálu, pričom bohaté štáty budú musieť vložiť viac peňazí, uvádza sa v dokumente. Vo štvrtok (22. 6.) sa na samite dosiahla tiež prelomová dohoda o reštrukturalizácii dlhu Zambie vo výške 6,3 miliardy USD, ktorý dlhuje väčšinou Číne.
Čína, najväčší bilaterálny veriteľ na svete, tlačí na to, aby veritelia ako Svetová banka alebo MMF absorbovali časť strát, proti čomu sú obe globálne inštitúcie aj západné krajiny. Prezident Svetovej banky Ajay Banga vo štvrtok zároveň uviedol, že banka zavedie mechanizmus „pauzy“ pri splácaní dlhu pre chudobné krajiny, aby sa mohli „sústrediť na to, na čom záleží.
