oPeniazoch.sk, Redakcia
Ministerstvo práce avizuje zmeny vo určovaní minimálnej mzdy. Podľa ministra Erika Tomáša by mohli viesť k tisíceurovej minimálnej mzde už na konci aktuálneho volebného obdobia.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR avizuje, že začalo intenzívne pracovať na legislatíve, ktorá upraví mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy. Zmena by mala nastať v tom, že sa minimálna mzda automaticky stanoví ako 60 percent priemernej mzdy, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak.
„Od tohto roka je výška minimálnej mzdy na úrovni 750 eur, ak by však platil nami navrhovaný automat, dosiahla by úroveň až 783 eur,“ tvrdí minister práce Erik Tomáš. Ak parlament schváli návrh zákona v tomto roku, podľa nových pravidiel, vrátane vyjednávaní, sa začne postupovať už v tom budúcom. „V takomto prípade by podľa odhadov minimálna mzda v roku 2026 dosiahla úroveň 920 eur a v roku 2027, teda ku koncu volebného obdobia až 970 eur, čiže by sa už šplhala k hranici 1000 eur,“ dodal Erik Tomáš.
Automat máme aj v súčasnosti
Automat pri určovaní minimálnej mzdy platí aj v súčasnosti, avšak pracuje s nižším percentom, ako aktuálne navrhuje rezort práce. Podľa pravidiel platných od roku 2020 zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov rokujú o výške minimálnej mzdy na nasledujúci rok do 15. júla. Ak sa nedohodnú, výšku minimálnej mzdy prerokuje tripartita, teda už aj za účasti predstaviteľov štátu.
Privítali by ste navrhovanú zmenu vo výpočte minimálnej mzdy?
Ak ani tu nepadne dohoda do 31. augusta, nastupuje spomínaný vzorec. Ten aktuálne stanovuje minimálnu mzdu na nasledujúci rok ako 57 percent z priemernej hrubej mesačnej nominálnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma minimálnej mzdy.
Predbehneme susedov?
Takéto tempo zvyšovania minimálnej mzdy by nás pritom zrejme taktiež posunulo v rebríčku v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Vlani, kedy minimálna mzda na Slovensku predstavovala 700 eur, bola táto suma u nás piata najnižšia spomedzi krajín únie, ktoré majú tento inštitút zavedený. Tisíceurovú a vyššiu minimálnu mzdu pritom malo vlani iba osem krajín únie. Napríklad v susednom Česku bola minimálna mzda vlani len o necelých 30 eur vyššia ako u nás.
Zvyšovanie minimálnej mzdy pritom neznamená iba zvyšovanie samotnej mzdy najnižšie zarábajúcich ľudí. Sú na ňu totiž naviazané aj príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov, čo znamená, že spolu s minimálnou mzdou budú rásť aj tieto príplatky.
Tlak na rast miezd
Samotné zvyšovanie minimálnej mzdy pritom podľa rezortu práce tlačí aj na rast miezd ako takých. Súčasťou pripravovaných zmien bude podľa ministra Erika Tomáša aj rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, čo by malo prispieť k zlepšeniu pracovných podmienok zamestnancov.
"Spomínané rozširovanie kolektívnych zmlúv, ale aj ďalšie zmeny musíme do legislatívy zapracovať aj kvôli európskej smernici, a to už na jeseň tohto roka. Samozrejme, na všetkých úpravách a zmenách budeme vzájomne spolupracovať, ako s odbormi, tak aj zamestnávateľmi," dodáva rezort práce.
